Daria [DOKONČENÉ] ✔

Priezviská

Keď som sa zobudila vedľa Dereka cítila som sa skvele. Vstala som a spod postele som vytiahla môj kufor. Bol obrovský a našťastie sa mi doňho toho viac zmestilo. Potichu som vyšla z izby a po ceste chodbou som si rozpustila vlasy.. Vošla som nakoniec chodby do Sebastianovej izby a na prekvapenie som tam s ním videla Lucy.. Išla som k nim a zobudila som ich nech sa idú baliť.. To bolo prvý krát, čo som ja budila Sebastiana.. Väčšinou to bolo opačne. Sebastian pootvoril oči a pozrel sa na mňa.

,,Uh.. Daria?" Zostrel zrak, a keď si uvedomil, že vidí skutočne mňa potriasol hlavou.
,,To nieje možné.. Ty? A si skôr hore, ako ja? A budíš ma?" Len som sa usmiala.

,,Dobré ráno aj tebe" Zasmiala som sa.
,,Choďte sa baliť.. Idem zobudiť Kaylu" Lucy ešte spala. A ja som vyšla z izby, išla som ku Kayle a jemne som ňou potriasla.

,,Vstávať" Povedala som normálnym hlasom. Kayla konečne otvorila oči a pozrela sa na mňa.

,,Daria? Preboha, čo je? Veď je skoro ráno" Šomrala Kayla.

,,Je desať hodín.. A musíme sa baliť.. Pamätáš? Upírska armáda-my dlhšie tu-naša smrť.." Povedala som zábavným hlasom. Kayla sa konečne prebrala a sadla si na posteľ. Pretrela si oči.

,,Už sa chystám" Povedala Kayla počas toho, ako zývala a vystrela ruky vpred.

,,Fajn.. O pol hodinku sa vidíme dole" Povedala som a odchádzala som z jej izby.

,,Vieš čo je ironické?" Ozvala sa Kayla zamnou a ja som sa otočila.
,,To, že včera sme išli ku mne pre moje veci a vybalila som sa sem.. A teraz sa sťahujeme preč" Povedala Kayla a ja som sa zasmiala.

,,Aj ja ťa mám rada" Zasmiala som sa a vyšla som z jej izby. Vrátila som sa späť ku mne a už som mala všetko zabalené. A Derek stál nad mojím kufrom.

,,Čo to?" Povedala som, keď som zatvorila dvere.

,,Ooo.. Dobré ránko" Povedal Derek a široko sa usmial.

,,Dobré aj tebe.. Čo je toto?" Nadhodila som otázku.

,,Jaj.. Áno.. Zbalil som ťa" Pozrela som naňho s vyvalenými očami.

,,Tak rýchlo?" Opýtala som sa.

,,Upírska rýchlosť" Usmial sa a skôr ako som sa spamätala stál pri mne a už ma bozkával. Skoro som to neustála a cúvala som dozadu, lebo som to nečakala. Narazila som na stenu a stále sme sa bozkávali.. Už som pomaly nevedela dýchať. Zrazu sa odtiahol a ja som ho držala svojou päsťou od môjho tela.

,,Nemáme.. Čas" Povedala som zadýchane.

,,Práve som ti ho urobil" Uškrnul sa.

,,Nie vážne.. Ešte ty si musíš ísť pre veci"

,,Ja ich mám v kufri auta.. Odkiaľ si myslíš, že sa každý deň prezliekam?"

,,No hej.. Idem sa teda sprchovať" Povedala som.

,,Môžem sa ísť aj ja?" Šibalsky sa usmial.

,,Môžeš.. Hneď po mne" Hodila som naňho provokačný úsmev.,,Alebo choď tam, kde si sa sprchoval doteraz.. A neklam, že si sa nesprchoval" Zasmiala som sa.

,,Fajn.. Ale Kayla sa zľakne" Povedal a už bol preč. Len som mykla plecom a išla som do kúpeľne.. Z tej mi ešte veci nezbalil. Zrejme do kufra napratal len moju skriňu. O pár minút som vyšla von zabalená v uteráku a hľadala som si oblečenie. Zrazu do izby vošiel Derek už osprchovaný a prezlečený do iného čierneho trička a iných čiernych nohavíc.. Občas si myslím, že sa oblieka len do čiernej.. Ale nenamietam. Pristane mu.. Je v nej hrozne sexy.. Je to vôbec zákonné, aby niekto vyzeral tak dobre? Snažila som sa ostať v uteráku.

,,Vyberieš mi prosím ťa jedny šaty z kufra?" Opýtala som sa.

,,Nechce sa mi" Nadhodil provokatívny úsmev.

,,No ták! Ak to neurobíš prísaham, že..." Nedohovorila som lebo sa objavil predomnou a skočil mi do reči.

,,Že čo?" Zdvihol obočie.

,,Žeee.. Ťa budem celý zvyšok dňa ignorovať!" Povedala som nakoniec a on sa drasticky chytil za srdce. Prišiel k môjmu kufru a vybral z neho prvé šaty čo zbadal.. Farebné z kvetinami. Prišiel ku mne, poklonil sa a podal mi ich ako kráľovnej podávajú sluhovia poštu na tých vankúšoch..

,,Nech sa vám páči" Usmial sa.

,,Ďakujem" Zohla som sa v kolenách a usmiala som sa..

,,Máš rada kvety?" Opýtal sa.

,,Samozrejme.. A akoby ani nie? Veď som Flowersová" Povedala som a Derek sa na mňa začudovane pozrel.. Veď dopekla.. Ja som vlastne ešte nikomu nepovedala moje priezvisko.. Teda Lucy (Portengová) a Sebastian (Saighton) moje priezvisko vedia.. Kayla ho tiež nevie.. A ani ja neviem jej.. Hmm..

,,Prepáč.. Nejak som vtedy, keď sme sa predstavovali jeden druhému zabudla povedať aj priezvisko" Povedala som..

,,Ani sa ti nečudujem.. Keď sme sa predstavovali jeden druhému opľula si ma" Povedal a ja som vyprskla do smiechu.

,,A ty si vlastneee..." Predĺžila som posledné slovo, aby doplnil jeho priezvisko.

,,Darwin.. Derek Darwin" Usmial sa a ja som sa naňho tiež usmiala.

,,Uhmm. Tak ja sa idem prezliecť" Povedala som a vošla som do kúpeľne, za chvíľu som vyšla už prezlečená v nádherných šatách.

,,Vyzeráš úžasne" Povedal mi Derek a usmial sa. Ja som sa tiež neubránila úsmevu a poďakovala som.

,,Za pravdu sa neďakuje" Povedal.. Bože dobrý ja ho tak milujem.. Cítim ako mi v bruchu lietajú motýle. Spolu sme sa dobalili a s kufrom sme vyšli na chodbu.

,,Dúfam, že sa sem ešte niekedy vrátime" Povedala som a zatvorila som pomaly dvere od mojej izby.

,,Hneď ako sa naučíme bojovať a vyhráme sa sťahujeme späť.. To ti sľubujem" Povedal Derek a pobozkal ma na líce. Zrazu na chodbu vyšla aj Kayla. Kufor som nechala tam kde je a bežala som za ňou. Ona svoj kufor položila vedľa seba a zavrela dvere. A skôr ako sa spamätala som stála pred ňou a podávala som jej ruku.

,,Daria Flowersová a ty si?" Povedala som a Kayla vyvalila oči a pozrela sa na Dereka zamnou, či som náhodou nestratila pamäť a v podaní ruky váhala.

,,Zbláznila sa?" Povedala Kayla a svoj pohľad venovala Derekovi.. Ten sa len zasmial. Za ten čas som už zložila ruku dole.

,,Heej.. Som stále tu.. A niesom blázon.. Teda možno trochu.. Ale.. Zabudla som, že ešte nevieme naše priezviská jedna druhej" Usmiala som sa široko so zubami.

,,Kayla Tollorová" Povedala sekavo.

,,Skvelé.. Diík" Buchla som ju po chrbte a otočila som sa a išla som za Derekom, ktorý čakal pri schodoch pred mojími dverami. Kayla sa spamätala a išla za nami.. Zrazu sa otvorili aj posledné dvere a vyšiel Sebastian, hneď potom sa otvorili aj dvere vedľa neho a vyšla Lucy.

,,Super! Práve včas!" Povedala som a už si to mierila dole schodmi. Ostatný išli za nami. Veci sme si odložili na chodbe.. Ak by sa to tak dalo nazvať a išli sme do kuchyne.. Urobila som cestoviny s morca dellou a najedli sme sa.

,,Tak čo? Pripravení?" Opýtala som sa. Všetci zostali ticho.. Čo znamená, že nikto nebol pripravený.. Nikto nechcel odísť, ale nemali sme na výber. Kto mlčí ten svedčí. Všetci sme zobrali naše kufre a otvorili sme dvere. Došli sme s kuframi k autu a Derek otvoril kufor auta. Zmestil sa doňho len môj kufor, pretože Derekov tam už bol. Zvyšok sa dal dozadu pod sedadlá a Lucy, Sebastian a Kayla sedeli na sedačkách. Ja som si sadla dopredu vedľa Dereka a Derek naštartoval.

,,Prvý krát, čo jazdím v oškretom aute" Povedal Derek a otočil sa za Kaylou a venoval jej jeden nahnevaný pohľad. Kayla sa len usmiala a zamávala mu.. Jasné.. Tým predsa nič nepokazíš. Vyrazili sme.