Daria [DOKONČENÉ] ✔

Život Je Krehký

Ráno som sa zobudila z chochvalcom na hlave.. Dala som si dole štipec, hneď potom ľahko gumičku a rozčesala som si vlasy. Objednala som si hawaii pizzu a zatiaľ som sa išla sprchovať. Vyšla som zo sprchy. Znova som si rozpustila vlasy a obliekla som si sukňu a tričko zo včera.. Nakoniec som sa rozhodla, že si dám účes čo som mala včera, keď som sa vracala z obchodu, takže som si dala vlasy do gumičky a štipcom som ich vyzdvihla hore. Zatiaľ došla moja pizza.. Najedla som sa a vyšla som na chvíľu na vzduch.. Iba pred dom, aby ma nenapadli nejaký upíri. Tam som si sadla na lavičku na pravej strane od mojich dverí z môjho pohľadu. Zrazu som zacítila závan vetra a vedľa mňa na lavičke sedel Daryl.. Och nie.. Zľakla som sa, tak že som hneď vyskočila a bežala som dnu.. No ako som čakala zastavil ma skôr ako som sa dotkla kľúčky.

,,Ale no tak.. Kam utekáš? Dlžím ti predsa jedno bolestivé uhryznutie" Začal sa smiať Daryl a vyceril na mňa tesáky. Pritlačil ma k stene, tak aby som sa nemohla hýbať.

,,Máš nový účes? To je dobré.. Aspoň ti nemusím odhŕňať vlasy z krku" Povie a usmeje sa pričom ukáže tesáky.

,,Pusti ma!!" Zahučím naňho.

,,Och bože.. Ty ale kričíš.. Nechcem si predstaviť ako mi budeš vieskať do ucha, keď sa ti zahryznem do krku" Vtedy mi jednou svojou rukou zakryl ústa a tou druhou mi dal pravú ruku za chrbát a ľavú mi držal pri mojej hlave. Nemohla som sa pohnúť.

,,Keby si sa minule nesprávala, tak ako si sa správala nemuselo by ťa to teraz bolieť" Ešte viac ma pritlačil k stene a ja som len mumlala. Nakoniec sa svojími ústami priblížil k môjmu krku a potom som ucítila ako sa mi jeho zuby predrali pod kožu.. Snažila som sa kričať, ale cez jeho ruku sa to nedalo.. Bola to neznesiteľná bolesť. Pomaly som odpadávala, ale vďaka tomu, že ma tlačil k stene som stále stála. Odrazu ho niekto odhodil, čo zabolelo celé moje telo a pomaly som sa skĺzla po stene. Ešte som bola pri vedomí a chytila som sa za krk na mieste, kde ma Daryl pohrýzol. Prečo Derek prišiel až teraz? Ten si dal načas.. Ešte pár sekúnd a bola by som mŕtva. Daryl skončil na zemi a rýchlo zmizol. Derek ku mne podišiel a kľakol si ku mne. Dal mi z krku dole ruku a približoval sa k môjmu krku.. Zčerveneli mu oči.. To snáď nie.. Niee.. Vyšli mu von tesáky a ústami putoval k môjmu krku. Ja som bola veľmi slabá na to, aby som čokoľvek skúsila, tak som sa naňho len s desom pozerala.. Už som sa ani nebránila.. Tak som naklonila hlavu nabok, aby to už skoncoval, a zavrela som oči. Už bol u môjho krku, keď mu zrazu niekto zlomil väz spadol. Stál tam Daryl.

,,Tvoja krv je len moja!" Povedal..

,,Uhmm tak už ma zabite!" Vydrala som zo seba.

,,Ale čo si taká nedočkavá? Aj to bude.. Ja si nedám pokoj dokiaľ nebudeš mŕtva.. Ver mi! A mám niečo čo chceš.. Čo ti chýba. Jedného chlapca a jedno dievča.. Chutia vážne dobre, ale nie tak ako ty.. A vieš čo je smutné? Už ich nikdy neuvidíš pretože budeš mŕtva a hneď po tebe zabijem aj ich.. Najprv dievča a potom chlapca.. Vy dievčatá ste také chutné" Čo? Och nie! Takto to nemôže skončiť!! To nie.. Prosím..

,,Kľudne ma aj zabi, ale prosím.. Ak máš aspoň štipku svedomia ich nechaj odísť a žiť svoj život"

,,V tom je problém.. Ja svedomie nemám" Ani neviem kde sa vo mne tá sila nabrala, ale skôr to bol hnev a adrenalín. Vyskočila som na nohy a rozbehla som sa k nemu, kde som mu kopla do rozkroku, a keď sa zohol skopla som ho na zem a trieskala som mu o zem hlavu najsilnejšie ako som mohla.. No zrazu som bola na zemi ja a on sedel obkročmo na mne. Snažila som sa ho striasť, ale nešlo to..

,,Wau.. Zrejme som z teba nevypil dostatok krvi na to, aby si bola slabá!" Povedal drsne a utrel si z čela krv.

,,Krvácam.. Vieš čo to znamená? Keď upír stratí veľa krvi.. Potrebuje ju doplniť.. Niekým.. Hmm.. Šťastie, že tu si.. Teraz s tebou skoncujem raz a navždy" Ruky mi obe držal pri hlave a už sa skoro zahryzol, ale našťastie sa prebral Derek a odhodil ho niekam ďaleko.. Letel až cez strechy domov. Potom mi Derek podal ruku a zdvihol ma na nohy.

,,Veď ti zlomil väz"

,,To upíra len na chvíľu zastaví.. No nie na dlho.. Počkaj.. Poď sem" Pritiahol si ma k sebe Derek a približoval sa k môjmu krku. Znova som sa bála.

,,Derek.. Čo.. To?" Len som sa snažila niečo povedať. Ale on mi olízol ranu na krku, ktorá sa hneď zacelila.

,,Poď.. Potrebuješ energiu" Otvoril moje dvere a vytiahol špagety, dal variť vodu a zatiaľ bol pri mne.. Videl ako som z dneška mimo.. Sadol si ku mne a pozrel sa na mňa.. Už keď sa nadýchol som vedela čo chce povedať.

,,Nič nehovor!" Krásne sa usmial.

,,Neboj budeš v poriadku.. Toto mi prepáč, ale musím to povedať.. Ja som ti to hovoril" Hodila som na Dereka môj vražedný pohľad a potom som sa pozerala niekam do neznáma. Celý čas.. Po pol hodine mi podal cestoviny s kečupom a syrom.

,,Ďakujem" Povedala som a začala som jesť.

,,Za málo" Usmial sa. Keď som dojedla vyšli sme hore a uložil ma do postele.

,,Dám na teba pozor, neboj sa" Povedal a prikryl ma.

,,A ty kde budeš spať?" Pozrela som naňho starostlivo.

,,O mňa sa nestaraj.. Teraz mysli najprv na seba" Usmial sa a odchádzal z izby.

,,Počkaj prosím.." Zakričala som za ním.

,,Čo je?" Otočil sa a pozeral na mňa.

,,Buď tu prosím somnou" Usmiala som sa naňho a cítila som sa trochu trápne. On prišiel k mojej posteli a chytil ma za ruku.

,,Budem tu s tebou dokiaľ nezaspíš" Milo sa namňa usmial a ja som vo chvíli zaspala.

,,Uhm.. To bolo rýchle" Počula som ešte jeho hlas a spala som ďalej.