Prekliate: Doba Harryho Pottera

3. Nádejné priateľstvá

Utekala som na hodinu, nechcela som meškať ani keď šlo o Dejiny mágie. Vbehla som do triedy a posadila sa ku svojmu stolu. Blaise sa na mňa pozeral. Inokedy by som mu ten drzý pohľad opätovala ale teraz to jednoducho nešlo. Nemohla som prestať myslieť na to čo sa stalo. Na ruke som mala ešte stále modrinu z toho ako ma včera Draco držal. Bol naozaj veľmi silný, asi tým metobalom. Už dávno som si všimla, že fyzicky je naozaj veľmi zdatný a v kombinácii s jeho príťažlivou tvárou a spôsobmi bol pre dievčatá neodolateľný. Pre hlúpe dievčatá. Prišiel profesor a tak som ho vyhnala z hlavi a žačala si písať poznámky.

Meškala som. Vošla som do učebne elixírov a hneď som videla, že niečo nie je v poriadku. V triede nikto nebol a bol cítiť dym. Vyšla som von, nikto tam nebol. Začula som nejaké hlasy a vydala som sa po chodbe tým smerom. Videla som len hlúčik študentov. Snažila som sa cezeň pretlačiť aby som videla čo sa deje. Stáli pred nemocničným krídlom. Fred s Georgom boli úplne vpredu. "Čo sa stalo?"   
"Maya! No vieš chceli sme si trošku vystreliť zo Zabiniho, no nedopadlo to dobre. Začarovali sme jeho kotlík tak aby vybuchol, keď tam hodí prvú prísadu. Samozrejme, že to mal byť len malý výbuch. Bohužiaľ Slughor akurát na jeho kotlíku ukazoval ako sa pripravuje elixír a hodil tam dračí chvost." George len sklopil pohľad do zeme. Ak ten kotlík vybuchol s dračím chvostom vnútri, musel to byť dobrý výbuch.
"Slughornovi sa nič vážne nestalo, má len popálenú ruku." ozval sa Fred.
"Z tohto budete mať poriadny problém."
"Veruže budú." za mnou sa ozval hlas profesorky McGonagalovej. "Páni, prosím nasledujte ma do môjho kabinetu." Fred a George sa zo sklopenými pohľadmi vydali za ňou. Hlavní prefekti rozpustili dav študentov, kázali nám ísť do klubovní a tam počkať na ďalšiu hodinu.

No obrane proti čiernej mágii Fred s Georgom chýbali. Precvičovali sme si neverbálne zaklínadlá. "Tak urobíme si menší duel. Nejakí dobrovoľníci?" Snape sa predovšetkým pozeral na slizolinčanov. Hlásilo sa zopár dobrovoľníkov no nikto z mojej fakulty. "Takže poprosím pána Zabiniho a slečnu Nibisovú aby sem prišli." nesmelo som podišla k profesorovi. Zabini sa tváril ako keby vyhral v lotérii. Myslel si, že to preňho bude jednoduché víťazstvo. Omyl.
"Takže budete používať len neverbálne zaklínadlá, žiadna čierna mágii a ani podrazy. Ukloňte sa a začnite." Snape od nás odstúpil. Uklonili sme sa a Blaise ku mne hneď vyslal zaklínadlo. Poľahky som ho odrazila a úder som mu ihneď vrátila. Odrazil ho ale bol dosť prekvapený. Využila som to a vyslala som proti nemu ďalšie. Nečakal to a prútik mu vyletel z ruky. Bol taký šokovaný, že na mňa len hľadel s otvorenými ústami.
"Pán Zabini, podcenenie súpera je hrubá chyba, ktorá, ako sám vidíte sa nevypláca. Ešte raz a teraz sa viac sústreďte." znovu sme sa uklonili a začal sa nový súboj. Tentoraz to trvalo omnoho dlhšie, pretože zistil čo dokážem. Nakoniec však urobil chybu keď zle zamieril a ja som to využila. Spadol na zem, definitívne som vyhrala. Od Snapa som dostala len suchú pochvalu, viac som ani nečakala. Bola som zo svojim výkonom nadmieru spokojná. Aspoň takto som to mohla vrátiť Blaisovi za všetky tie urážky. Snape nám ešte dal za úlohu napísať esej o neverbálnych zaklínadlách. Hodina sa skončila a mne zostávala už len Herbológia.
Hodina bola obzvlášť zaujímavá, profesorka mala výklad o divej mandragore. Za úlohu sme dostali napísať esej o nepriaznivých účinkoch tejto mandragory. Z učebne som išla rovno do knižnice kde som plánovala písať eseje.

V knižnici bolo dosť málo ľudí. Sadla som si k voľnému stolu pri okne a rozložila si pred seba knihy. Pomaly som sa zahlbovala do práce keď ma vyrušil známy hlas.
"Ahoj, len som sa prišiel opýtať na úlohu z OPČM." Fred mal na tvári letmý úsmev.
"Máme napísať esej o neverbálnych zaklínadlách." znovu som sa pozrela do knihy, smažila som sa čítať ale jeho prítomnosť ma rušila. Prečo sa prišiel opýtať mňa? Veď má vlastných spolužiakov.
"Mohol by som si prisadnúť? Vidím, že tu máš aj potrebné knihy, tak mi napadlo..."
"Pokojne si sadni." prerušila som ho. Usmial sa a nie len tak hocijako, bol to asi ten najkrajší úsmev aký som kedy videla. Až sa mi zatočila hlava. Chvíľu som naňho len tak tupo civela, našťastie som sa uvedomila skôr ako si to mohol všimnúť. Pokračovala som v písaní eseje ale bola som až príliš rozptýlená.
"Tak aká bola OPČM?" opýtal sa ma, stále však pozeral do knihy.
"Ale, nič zvláštne, precvičovali sme neverbálne zaklínadlá, potom som s Blaisom mala menší duel."
"Takže nič zvláštne? No dúfam, že si mu nakopala riť. Zaslúži si to, od teba dvojnásobne." prekvapilo ma, že si Fred všimol, že sa ku mne Blaise správa... no tak ako sa správa. Znova som sa naňho pozrela, vlasy mal strapaté a tváril sa ustarostene.
"Je všetko v poriadku Fred?" 
"Ale nič sa nedeje, len sa nejak nemôžem sústrediť. Takže si to Zabinimu natrela?" to na jeho tvári vyčarilo úsmev, ale neúprimný.
"Hneď dvakrát."
"Škoda, že som to zmeškal. To by som chcel naozaj vidieť. Fakt sa nejak nemôžem sústrediť. Ide sa asi prejsť, nechceš ísť so mnou?" počula som dobre? Naozaj ma práve Fred Weasley zavolal aby som sa s ním išla prejsť? Asi si všimol, že naňho pozerám akoby práve spadol zo Zúrivej vŕby, pretože sa uchechtol ale stále čakal odpoveď.
"No...a...čo tá esej?" horko-ťažko som zo seba dostala.
"Zajtra je sobota takže máme na to ešte čas. Tak čo, ideš?" on si už stihol pobaliť zo stola všetky veci, vôbec som si nevšimla kedy. Faktom bolo, že ani ja som sa nemohla sústrediť. Mojou príčinou bol Fred a teraz keď sa chystal odísť tak som mohla tú esej dopísať v pokoji, a pustiť sa do ďalšej. Ale tak trochu som s ním aj chcela ísť.
"Máš pravdu. Ani mne sa nedá bohvieako sústrediť. Tak poďme." pobalila som si knihy a pergameny.

"Takže Maya, nebudeš mať problémy z toho, že sa so mnou rozprávaš? Hermiona spomínala, že Malfoyovi vadí keď ťa vidí s ňou a obaja vieme, že ani mňa nemá veľmi v láske."
"No povedzme, že tým nebol práve nadšený ale nie je to jeho vec. Je pravda, že sme mali takú menšiu slovnú výmenu ale nič čo by ma nejak veľmi trápilo." po tomto sme sa k tejto téme už nevracali. Prešli sme na nádvorie a sadli si na lavičku. Rozprávali sme sa o všeličom, o metlobale, elixíroch, vtipoch, ktoré Fred spolu s Georgom vymysleli a následne na niekom vyskúšali. Nakoniec mi Fred povedal, čo plánujú nabudúce, zhodou okolností to malo byť mierené na Slizolin. "No ale ešte stále nám chýba elixír, ktorý by spôsobil to, že sa ti pokožka sfarbí podľa nálady, najlepšie niečo také, čo nezlezie tak rýchlo. Lenže ho nikde nevieme zohnať." chvíľu som uvažovala ako by sa to dalo urobiť.
"Možno by som vám vedela s tým pomôcť ale pod podmienkou, že sa nestanem obeťou tohto žartu." Freda to zaskočilo ale hneď sa chytil. Samozrejme, že súhlasil s mojou podmienkou.
"Ale budem potrebovať pomoc s výrobou. Nepodarí sa mi to len tak. Potrebujem na to veľa surovín a chvíľu mi bude trvať kým si pripravím návody. Keď to tak počítam, budem potrebovať približne štyri elixíry, ktoré potom dám dokopy." už som premýšľala nad postupmi a prísadami keď ma vyrušil hlas, ktorý som práve teraz nechcela počuť. "Takže tu máme Weasleyho a jeho malú pobehlicu." čo prosím? Ako ma to ten blonďatý idiot práve nazval?
"Malfoy, žiarliš? No veď máš aj prečo." Fred stihol reagovať ako prvý. Ja by som bola oveľa nepríjemnejšia.
"Draco možno by dala aj tebe keby si nosil handry po súrodencoch." Goyle si myslel, že je náramne vtipný.
"Ani keby si bol posledný muž na planéte Draco." Fred sa nahlas zasmial nad mojou poznámkou. "Nibiska na tvojom mieste by som si veľmi neotváral ústa. Nemusela by si skončiť dobre." Draco mal ten istý výraz ako včera. Nebála som sa ho, teraz už nie.
"Vyhrážanie? Vážne? To si klesol až tak hlboko? Vieš, že ma to nevystraší." aby som posilnila svoje slová usmiala som sa najviac ako som len vedela.
"Ešte sa uvidíme, zradkyňa." Draco odišiel aj so svojim poskokom späť do hradu.
"Takže menšia slovná výmena?" Fred nadvihol jedno obočie.
"No hej." sklopila som pohľad. Nechápala som o čo Dracovi ide.
"Maya neber si jeho slová k srdcu, je to idiot a oteckov maznáčik." jemne mi prešiel rukou po chrbte. Ten dotyk ma okamžite prebral.
"Už pôjdem do izby. Chcem dokončiť tú eseje. Tak sa maj." ani som nečakala kým mi odpovie a rýchlo som utekala do hradu. Po tom čo mi povedal Draco som sa necítila práve najlepšie. V izbe som si dala dlhú a horúcu sprchu, ktorá aspoň z časti zo mňa zmyla napätie. V posteli som si ešte čítala knihu ale príliš sa mi nedarilo, prečítala som len tri strany a tak som to radšej vzdala. S otvorenými očami som v posteli ležala ešte asi hodinu. V hlave mi behali myšlienky od Freda na Draca. Draco sa ku mne správa hrozne ale tie jeho oči, tá kovovosivá farba... Čo mi to len napádajú za hlúposti? Ale na druhej strane Fred, ten sa ku mne správa neuveriteľne milo a musím uznať, že ma priťahuje, hlavne ten jeho šibalský úsmev. Prepána o čom to zas premýšľam? Dosť, Fred je fajn a bol by z neho skvelý kamarát, pri tom to aj zostane. Mala by som spať a nemyslieť na chlapov. Moje predsavzatie mi nebolo veľmi platné. Ešte aj moje sny sa spikli proti mne, celú noc sa mi snívali rôzne sny v hlavnej úlohe s Fredom a z nejakého dôvodu aj s Dracom.