Prekliate: Doba Harryho Pottera

19. Prvýkrát

V poslednej dobre vôbec nestíham písať ale snažím sa aby boli kapitoly každú stredu. Nová séria poviedok Čo sa dialo na Rokforte? je na mojom profile a obsahuje zatiaľ dve poviedky, tretia sa ešte len píše. Takže ak chcete nejakú aj vy píšte sem alebo tam. Tak to by bolo asi tak všetko, užite si novú kapitolu. ;)

Príchod leta sprevádzala tragická udalosť. Zomrel riaditeľ Dumbledore. Nikto nevie s istotou povedať ako sa to stalo a Harry, ktorý bol vraj pritom o tom povedal len Ronovi a Hermione, takže my ostatní môžme len hádať. Hneď po ukončení skúšok a neskôr aj školy sme sa s Fredom dohodli, že druhý deň prázdnin odchádzame spoločne do Brlohu. Mala som tam stráviť celý mesiac! Chvíľu som si myslela, že mi to mama nedovolí pretože začala plakať keď som jej oznámila kedy presne odchádzam a na koľko. Na koniec však vysvitlo, že to boli slzy šťastia a dokonca mi pomáhala pobaliť sa.

Fred po mňa prišiel na Weaslyovskom lietajúcom aute. Pôvodne sme do Brlohu mali letieť na metlách ale bola som taká vyklepaná, že by som v polovici cesty niekde odpadla. "Maya, vyzeráš nervózne. Čo sa deje?" Fred akoby mi čítal myšlienky. Natočila som sa k nemu ale on sa na mňa nepozeral, musel sa plne sústrediť na šoférovanie.
"Bojím sa ako ma u vás príjmu." prezradila som mu moje obavy.
"Vieš nebudem ti klamať, myslím, že to nebude až také jednoduché. Ale keď naši zistia aká si úžasná, príjmu ťa do rodiny. To sa neboj. Ale dobre vieš, že môj názor na teba zmeniť nemôžu." jeho slová mi trochu podvihli náladu. Zvyšok cesty prebiehal v tichu.

Pred Brlohom nás čakal George. S autom sme pristáli trošku ďalej od domu a George nám prišiel pomôcť s kuframi. "Mama má veľmi zlú náladu. Snažil som sa ju trochu upokojiť ale nejde to. Prepáč Maya ale mám pocit, že dnes si to zlízneš ty." George sa na mňa s ľútosťou pozrel.
"Prečo mám mama takú zlú náladu?"
"Fleur. Mamu rozčuľuje Fleurin prístup ku svadbe ale vieš ako to je. Mama by to chcela zorganizovať po svojom a Fleur zase po svojom." Fred sa na mňa váhavo usmial a spoločne sme vošli do domu. "Sme domá." Fred zakričal na celý dom. Ako prvá ku nám zbehla Hermiona a za ňou aj Ron. Hneď ma vyobjímala a s Ronom sme sa len pozdravili. Ďalšia pribehla Ginny a vyobjímala Freda. A potom prišla osoba ktorej som sa najviac hrozila. Pani Weasleyová schádzala dole a tvárila sa akoby na mňa chcela použiť nejakú kliatbu. "Chýbal si nám Fred. Nechceš mi predstaviť túto milú slečnu?" ten sarkazmus bol neuveriteľne citeľný. "Mami prestaň. Samozrejme, že ti predstavím moju priateľku. Mami toto je Maya." Snažila som sa tváriť najmilšie ako som vedela keď som pred seba vystierala ruku aby mi ňou pani Weasleyová mohla potriasť. Veľmi neochotne mi stisla ruku a jemne mi ňou potriasla.
"Mama prestaň sa tak správať. Maya je dievča, ktoré milujem, mohla by si ju najprv spoznať a až potom ju odsúdiť?" Na mieste som zamrzla.
"Miluješ?" vyslovili sme naraz s pani Weasleyovou.
"Správne." Fred to viac nekomentoval len m chytil za ruku.
"Prepáč Maya. Som trochu podráždená z blížiacej sa svadby. Začnime odznova." pani Weasleyová ma vtiahla do objatia. Fred musel pustiť moju ruku ale teraz mi to už nevadilo. Bolo mi jasné, že odteraz to už bude oveľa lepšie.

Fred bol v mojej, Hermioninej a Ginnynej izbe, a pomáhal mi vybaľovať. Stále mi v hlave vŕtalo to čo povedal keď sme prišli. "Fred? Môžem sa ťa niečo opýtať?" Fred sa ticho zachechtal.
"Čakal som kedy sa na to opýtaš. Poď sadnime si. To čo som povedal mojej mame je pravda. Milujem ťa, jediné čo by som zmenil je príležitosť pri akej som ti to povedal. Malo to byť pri nejakej príšerne sladkej a klišé situácii. A ty si sa mi mala vrhnúť okolo krku a tiež mi povedať, že ma miluješ." urobila som presne to čo povedal. Vrhla som sa mu okolo krku až sme sa zvalili na posteľ na ktorej sme ležali. Naklonila som sa čo najbližšie k jeho uchu.
"Milujem ťa." Viac slov už nebolo treba a preto sme radšej prešli k bozkom.

Zvyšok pobytu v Brlohu bol veľmi príjemný. Molly, pani Weasleyová mi dovolila volať ju tak, konečne zakopala vojnovú sekeru s Fleur a prípravy na svadbu pokračovali trocha pokojnejším tempom. Fleur bola naozaj veľmi milá a aj mňa zapájala do príprav, dokonca ma na svadbu aj pozvala, s čím som samozrejme súhlasila. Našťastie sme si pri tom všetkom našli s Fredom našli čas aj na seba. Síce ho nebolo toľko ako sme obaja dúfali ale bolo ho dosť aby som si prázdniny užila. Jedinou smutnou správou bolo to, že týždeň, ktorý mal Fred stráviť u nás doma padol, pretože ho potrebovali tu, kvôli svadbe.

Bol posledný deň môjho pobytu v Brlohu a práve som sedela na posteli v našej izbe spolu s Ginny a Hermionou. Ginny nám práve rozprávala o jej akože chodení s nejakým Chrabromilčanom, ktorého meno som zabudla hneď ako ho vyslovila.
"Bol fakt divný a ani bozkávať sa nevedel. Zato Har..."
"Ginerva! Som tvoja priateľka a ty si mi zatajila to, že si sa bozkávala s Harrym? No aké to bolo?" Ginny sa červenala až za ušami. "No bol to len malý bozk ale tie pocity. Neviem ako ti to opísať."
"Viem presne ako to myslíš." zapojila som sa do debaty.
"Ozaj Maya ako to je medzi tebou a Fredom. Vieš čo mám na mysli. Už ste aj...? teda nie že by som chcela počúvať aký je v tom môj brat ale... chápeš." Ginny bola očividne zvedavá na moju odpoveď. Musela som ju však sklamať, pretože nebolo o čom hovoriť.
"Nemám čo povedať. My sme tak ďaleko ešte nezašli." teraz som sa pre zmenu červenala ja. "Ako to? Veď ste spolu už koľko, deväť mesiacov? Ako je možné, že ste sa k tomu ešte nedostali?" zaujímala sa pre zmenu Hermiona.
"Neviem. Pár ráz to vyzeralo tak, že by k tomu mohlo dôjsť ale vždy sme to nejak prerušili." baby len chápavo prikývli. Asi ani oni nemali veľa skúseností s podobnými vecami.

Deň Fleurinej svadby nebolo práve ideálne počasie ale aj tak to malo isté čaro. Obrad bol dokonalý a Fleur v tých šatách vyzerala nádherne. Bill žiaril šťastím keď ju videl prechádzať uličkou. Práve teraz sme tancovali pod veľkým stanom. Fred ma držal o dosť bližšie ako by sa patrilo na túto tanečnú pozíciu. "Mám pre teba prekvapenie. Poď so mnou." za ruku ma ťahal von zo stanu. "Kam ideme?" neodpovedal len ma ťahal späť do domu a potom rovno do jeho izby. Pred dverami sme sa zastavili.
"Skôr ako vojdeme dnu chcem ti len povedať, že ťa ľúbim a nechcem ťa týmto spôsobom nútiť." potom otvoril dvere a to čo som videl mi vyrazilo dych. Všade boli sviečky a na posteli boli lupene ruží.
"Keď si mi pred mesiacom hovoril o niečom príšerne sladkom a klišé, predstavila som si presne toto." Fred sa zasmial a za pás si ma pritiahol bližšie. Mávnutím prútika zamkol a zabezpečil dvere. Najprv mi dal bozk na ústa a potom malými bozkami začal obsypávať moju sánku a odhalené rameno. Jeho ruky sa posúvali vyššie k zapínaniu moji šiat a začal ich pomaly rozopínať. Vtedy som sa konečne spamätala z počiatočného omráčenie a aj moje ruky sa prebudili. Rozopla som mu gombíky saka a neskôr aj gombíky na košeli. Moje šaty už dávno neboli na mne a ja som tam stála v spodnom prádle.
"Srdcom Slizolinčanka." Fred týmto spôsobom okomentoval farbu môjho prádla. Sám si dal dole sako aj košeľu. Zízala som s otvorenými ústami. Bolo vidieť, že hráva metlobal. Zas si ma pritiahol k sebe a prešli sme spolu k posteli. A po náruživých bozkoch a posledných kusoch oblečenia, ktoré skončili na zemi sa to tak nejak stalo.

Tak ako sa vám páčila nová časť?