Prekliate: Doba Harryho Pottera

13. Dobré časy...

Rozhodla som sa pridať novú kapitolu. Neviem prečo, proste len tak. Užite si čítanie. ;)

"Hermiona Grangerová, ty ma vôbec nepočúvaš, však?" okríkla som svoju najlepšiu kamarátku. 
"Čo? Prepáč, zamyslela som sa." bolo na nej vidieť, že sa s ňou niečo deje. Asi mala nejaké starosti. 
"Trápi ťa niečo. Chceš mi o tom porozprávať?" len záporne pokrútila hlavou. Nechcela som vyzvedať, povie mi to aj sama ak uzná za vhodné. 
"Prepáč Maya, radšej sa pochváľ ako si na tom s Fredom?" Hermiona bola neuveriteľne nadšená z môjho vzťahu s ním.   
"No, stále tak isto. Je to s ním naozaj perfektné, len bohužiaľ sa musíme skrývať."   
"Musíte? Maya to len ty sa potrebuješ skrývať." fakt to bolo otravné, zas mala pravdu.   
"Viem Hermi ale keď ja mám stále pochybnosti." jej tvár sa zachmúrila.   
"Prestaň už Maya, Fred ťa má rád, to čo k tebe cíti je úprimné. Nepochybuj o ňom." musela som ju rázne prerušiť.   
"Ja nepochybujem o ňom. Ale neviem ako zvládneme reakciu okolia, ako to zvládnem ja alebo ako to zvládne Dra..." stopla som sa uprostred vety. 
"Draco? Malfoy? Čo ten s tým má spoločné?" teraz bola už nazúrená.   
"Ale nič Hermiona, ukľudni sa." snažila som sa ju schladiť. Nebolo by dobré keby sa do toho zamiešala.   
"Ak ti niečo urobí, prisahám, že mu vrazím. Znova." musela som sa zasmiať. Pamätám si, ako mi to vtedy rozprávala. Draco pocítil jej pravý hák.   
"Ach Hermi, netreba nikoho biť." už som sa schuti smiala.   
"Myslím to vážne, pokojne mu vrazím aj teraz." už sa trošku smiala aj ona.   
"Hermiona, viem, že by si sa pre mňa aj pobila. Ty a to tvoje odvážne chrabromilské srdiečko." teraz sme sa smiali na celý dvor.

Po vyučovaní som šla do knižnice písať si eseje, na školu som v poslednej dobe nekládla až taký dôraz, pretože som chcela každú voľnú stráviť s Fredom. Podvedome som cítila ako sa ku mne niekto zozadu približuje. Hneď som vedela kto to je, za tie roky sa mi naňho vyvinul akýsi radar. 
"Čo potrebuješ Draco?" spokojne som sa usmiala. 
"Ako si vedela, že som to ja?" opýtal sa trochu prekvapene a postavil sa tak aby som naňho videla. Zdvihla som k nemu zrak. Stále vyzeral ako manekín, krásny ale bez citov. No v poslednej dobe sa toho stalo veľa a Draco sa mi viac otvoril.   
"Chcel som ti povedať, že teraz v noci som bol v knižnici, po záznamy."     
"Tak kde sú? Máš ich?!" ani som si neuvedomila, že ho držím za habit. Trochu splašene som ho pustila, všimol si to a uškrnul sa.   
"Neboli tam." povedal celkom pokojným hlasom. 
"Neboli? Ako to?" sklamanie, jediné čo som cítila bolo sklamanie.   
"Neviem, prezrel som to odhora nadol, boli tam všetky roky okrem tých čo si mi povedala." povedal to skoro chlácholivým hlasom alebo sa mi to len zdalo?   
"Ako je to možné? Prečo sa to deje mne?" slzy sa mi tisli do očí. Moja jediná šanca sa vyparila. Ešte pred niekoľkými dňami by som zvažovala možnosť, že mi Draco klame ale teraz to už nepripadalo do úvahy.   
"Neviem, mrzí ma to." položil mi ruku na rameno a odišiel. Síce som bola mimo z toho, že som sa nepohla ani o krok ďalej ale trochu ma zaskočilo, že Draco bol taký milý, dokonca povedal, že ho to mrzí. Cez uplakané oči som si dorobila esej na OPČM a namierila som si to rovno do svojej izby.

Ležala som na posteli a pomaly zaspávala, keď ma prerušil hlasný zvuk z vedľajšej izby.   
"Ako mi to chceš vysvetliť Draco? Ako to, že si môžeš robiť čo chceš? Veď spolu chodíme!" Pansyn krik sa nedal nepočuť.   
"A tu nastala chyba Pansy. My sme spolu nikdy nechodili. To, že si ma príležitostne uspokojila nieje vzťah." Skoro mi vypadli oči z jamôk. Tak toto bolo fakt brutálne.   
"Čo si to povedal?!" teraz už Pansy jačala. 
"Dobre si ma počula. Si len môj príležitostný románik. Myslel som si, že to vieš." Draco stále hovoril pokojným hlasom, takže mu bolo trochu ťažšie rozumieť. Ten jej teda naložil. Možno to bolo kvôli tomu čo sa stalo medzi nami dvoma.   
"Nenechám sa takto ponižovať Malfoy! Skončili sme!" Pansyn krik stále neustal. 
"Ako chceš." potom som počula už len hlasné zabuchnutie dverí. Až som nadskočila pri tom zvuku. Konečne bol pokoj.
Hnusné, ťaživé ticho. Teraz by som najradšej utekala za Fredom ale nemohla som. Nedalo sa. Bol aj s bratom v Rockville. Len som ležala na posteli a ticho vzlykala. Moje šance na nájdenie otca boli zmarené. Už sa to asi nikdy nedozviem, iba ak by sa mame rozviazal jazyk. Možno by som jej mala napísať, povedať jej nech už konečne prestane s tajnosťami. Možno by som jej mohla napísať aj o Fredovi. Áno napíšem jej hneď teraz.

_________________________

Mami,

vopred sa ti ospravedlňujem, že ti píšem až teraz ale mala som veľa povinností. V škole je všetko fajn, skoro všetko po starom. Snape nás už neučí elixíry ale ten nový profesor, Slughorn, je tiež fajn, hovoril, že ťa učil, keď si študovala na Rokforte. Snapea nám ale dali na OPČM, takže stále s ním mám hodiny, čo ako vieš je dobré. Je to dobrý profesor aj napriek tomu, že ty si to z nejakého dôvodu nemyslíš. Ale dosť o škole. Neviem ako s tým mám začať, ale mám tak trochu známosť. Volá sa Fred Weasly a je z Chrabromilu. Píšem ti to len pre informáciu. Nezáleží mi na fakulte a dúfam, že ani tebe nie. Ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela. Čítala som knihu Elixíry lásky a všimla som si niečo podozrivé. Tvoje iniciály. Všakže tá kniha patrila otcovi? Prečo mi už konečne nepovieš pravdu?! Zaslúžim si to predsa vedieť. Nechcem ťa do toho tlačiť ale ubíja ma tá nevedomosť.

Maya.

_________________________

Veľmi krátky a stručný list. Ale nemala som jej čo viac napísať. Viac by nám prospel rozhovor, ktorý budeme musieť odložiť do zimných prázdnin. Keď už som pri rozhovoroch, jeden rozhovor s Fredom by tiež nebol na škodu.

"Fred? Môžem sa ti s niečim zdôveriť?" len sa usmial a prikývol. Zbožňujem keď sa usmieva, pôsobí to ako balzam na dušu. 
"Ide o tú záležitosť s Dracom." videla som ako Fred nastražil uši. "Vieš išlo o to...hľadám svojho otca." vyzeral prekvapene, ale nechal ma aby som mu to celé vyrozprávala. Silnejšie ma objal a dal mi bozk do vlasov.   
"Toto si mi nechcela povedať? Maya, dobre vieš, že by som tie záznamy pokojne vzal. Pre teba čokoľvek." po líci sa mi skotúľala slza. Tentokrát od šťastia. "Maya, neplač. Nájdeme nejaký iný spôsob ako nájsť tvojho otca." vďačne som ho objala. 
"Bože, Fred, čo by som si bez teba počala?"   
"No asi by si si našla nejakého fešáka a žila by si šťastne až do smrti." naoko som sa zamyslela, akože uvažujem nad novým fešákom. Pravdou je, že bez Freda si to ani neviem predstaviť. 
"Nó, to je pravda. Určite by bol vysoký, múdry, pohľadný a..." ani ma nenechal dohovoriť. 
"Ty by si asi neprežila, keby si ma nemohla aspoň raz za čas podpichnúť." oplatila som mu to rovnako.   
"Ty by si zas neprežil, keby si ma nemohol aspoň raz za čas pobozkať." šibalsky sa na mňa usmial, videla som ako sa ku mne skláňa pre bozk. Včas som sa mu uhla. 
"Takže ty ma chceš zabiť Maya? Čím som si to zaslúžil?" Začal sa chytať za srdce, akože už zomiera z nedostatku bozkov. Postrčila som ho na gauč a obkročmo si sadla naňho.   
"Áno, od začiatku to bol môj plán." škodoradostne som sa usmiala a teraz som to bola ja, kto sa skláňa pre bozk. Fred mi s radosťou vyhovel. A už zase sme spadli do víru vášne, ktorý sa nedal len tak zastaviť.

Otázka na vašu pozornosť: Všimli ste si narážku, ktorú som urobila ohľadom dokonalej partnerky pre Draca? Naznačila som to v tejto a minulej kapitole. ;)