Prekliate: Doba Harryho Pottera

17. A hurá do školy

Strašne sa ponáhľam ale aj tak som si našla chvíľu času na pridanie novej kapitoly. Takže čo dodať, užívajte! ;)

Prešli len tri dni prázdnin a Fred mi už neskutočne chýbal. Teda chýbal mi hneď ako sme sa rozlúčili na nástupišti ale teraz to bolo na nevydržanie. Darček pre Freda som mala pripravený na stole a veľmi som mu ho chcela dať. Mala som ho pri sebe už na nástupišti ale nedala som mu ho. Preto som sa rozhodla, že k darčeku pridám menší žartík. Možno krabicu, ktorá pri otvorení vybuchne. Uvidím. Zrazu mi do okna narazila sova. Rýchlo som jej bežala otvoriť okno aby mohla vojsť dnu. Odovzdala mi list a za to som jej nasypala trochu krmiva. Keď som videla od koho je ten list od nadšenia som ho skoro roztrhala, keď som sa snažila dostať list z obálky.

_________________________

Láska,

konečne som si našiel čas aby som ti napísal. Vianoce sú u nás vždy chaotické, ale tento rok je to ešte horšie pretože môj brat Bill si doniesol priateľku Fleur. Je to francúzka a je veľmi milá, možno si ju pamätáš. Veľmi by sa mi páčilo keby si tu bola aj ty. Ale neviem ako by to zobrali naši. Síce som im o tebe už povedal ale mame sa veľmi nepáči, že si no...z takej fakulty z akej si. Mne je to síce úplne jedno ale mama je ešte stará škola. Každopádne dosť o mojej šialenej rodine. Veľmi mi chýbaš. Nemyslel som si, že bez teba to bude až také hrozné. George si zo mňa preto neustále uťahuje. Nie je fér, že Ron tu má niekoho kto sa mu páči (je tajne buchnutý do Hermiony, ale odo mňa to nemáš). Prvýkrát sa teším kedy sa skončia prázdniny a ja ťa zase budem môcť objať a pobozkať. Môžem mať absťák bozkov? Neviem, ale cítim sa tak. Dúfam, že aj ja ti chýbam, aspoň trošku. Tiež sa teším na tvoj pohľad, keď ti odovzdám darček. A samozrejme, že ja sa teším na ten svoj. Veľmi sa na teba teším.

S láskou Fred.

_________________________

Moje srdce vynechávalo údery, keď som čítala tento list. Ihneď som som sa pustila do písania odpovede. Keď som už s listom bola úplne spokojná poslala som ho po sove Weaslyovcov. Ktovie, čo mi Fred kúpil. "Maya. Poď dole. Už je večera!" rýchlo som zbehla schodmi za mamou. Na stole už boli pripravené taniere a veľký hrniec z ktorého sa parilo. 
"Prečo sa tak usmievaš zlatko?" mama mala dobrú náladu.   
"Napísal mi Fred." odpovedala som zasnene. Mama len chápavo prikývla. Už nech je koniec prázdnin a ja budem môcť vidieť Freda. 
"Ozaj mami? Poznala si Rokfort dobre?" 
"Veľmi dobre. Prečo?"   
"Aj tajné chodby?" mama len prikývla, tvárou sa jej mihol smútok.   
"Neexistuje náhodou nejaká do Chrabromilskej klubovne? Napríklad z tej Slizolinskej?" sama som sa zasmiala na mojom hlúpom nápade. Ale stálo to za opýtanie. Mama sa na mňa len prekvapene pozerala a nič nehovorila. Vôbec nič. Do očí sa jej tlačili slzy ale pritom sa divne usmievala. Nerozumela som prečo takéto protichodné reakcie.   
"Existuje." tak teraz som tá prekvapená bola ja. "Za krbom v klubovni je tajná chodba vedúca presne do Chrabromilskej klubovne. Na pravej strane krbu je hlava hada, stačí ňou len pootočiť. A máš tajnú chodbu. V Chrabromile to je zas hlava leva ale postup je rovnaký." Vyskočila som zo stoličky a objala som mamu, skoro sme sa obidve prevrátili.

Nástupište deväť a trištvrte bolo plné študentov, ktorí sa chystali na Rokfort ale aj napriek tomu som hneď zbadala ryšavú hlavu ako ku mne beží. Hneď ako ku mne dobehol ma zobral do náručia. "Chýbala si mi." šepkal mi do ucha a rukou mi zablúdil do vlasov. "Veď aj ty mne." nato sa odtiahol a pobozkal ma. Bol to úplne dokonalý bozk. Rukami som ho objala okolo krku a pritiahla si ho ešte bližšie. Naše pery a jazyky boli vo vášnivom súboji a ani jeden z nás to nechcel skončiť. Vtedy mi bolo úplne jedno, že všetci na nás čumia. Fred a jeho bozky bolo to jediné čo ma v tej chvíli zaujímalo. Odtiahli sme sa od seba až keď zahučal vlak, ktorý oznamoval aby sme nastúpili. 
"Fakt si mi chýbala." vydýchol keď sme sa od seba oddelili. 
"Vidím." to bolo jediné načo som sa zmohla. Ešte stále sa mi z toho bozku točila hlava. Vo vlaku sme sa usadili do kupé ja, ku mne Fred a oproti nám si sadli George, Ron a Harry. 
"Kde je Hermiona?" bolo trochu zvláštne, že nieje zo svojimi priateľmi. "Ešte išla po moju sestru. Neviem, babské reči." sucho skonštatoval Ron a zahľadel sa von oknom. Zamyslene sledoval krajinu. Fred sa ku mne trošku naklonil.   
"Kedy ti budem môcť dať darček?"     
"Keď budeme sami. Večer sa stretneme v Núdzovej miestnosti." len prikývol, bolo vidieť, že sa teší. Na tvári sa mu zjavil ten jeho typický úsmev pri ktorom nadvihol len jeden kútik. Oprela som sa mu o rameno a aj ja som zapozerala na nádhernú krajinu, ktorá sa mihala za oknami. Hlavne v zime bol ten pohľad neuveriteľný, vzbudzoval pocit pokoja. Aspoň u mňa to tak bolo.

"Tak, láska, tu je tvoj darček. Veselé oneskorené Vianoce." Fred mi s úsmevom podával malú krabičku. Pomaly som ju otvorila. Dnu bol nádherný strieborný prívesok s kotlíkom. Taká malá drobnosť a moje srdce sa trepotalo ako divé. "To ešte nieje všetko. Nedal by som ti len takýto malý šperk." prekvapene som na Freda pozerala.   
"Ten prívesok je krásny. A čo je to ďalšie prekvapenie?" ktovie čo ten blázon zas vymyslel. Vytiahol nejaké papiere. 
"To sú mená všetkých Slizolinčanov, ktorý študovali spoločne s tvojou mamou, samozrejme v tom istom ročníku." len som nemo zízala na mená na papieri. Nevidela som jasne rozlíšiť písmená, všetko bolo rozmazané do jednej veľkej machule.   
"Ako sa ti to podarilo?" stále som nebola schopná pohybu, myseľ som mala úplne prázdnu, ani som si neuvedomila, že som tie slová vyslovila nahlas.   
"Ani sa nepýtaj. Veľa roboty ale stálo to za to. Konečne sa posunieme vpred." Fred asi zbadal, že neviem čo mám urobiť skôr od nadšenia, preto pristúpil ku mne a silno ma objal. Po lícach mi tiekli slzy od toľkej radosti. Ale teraz bol rad na ňom. Podala som mu krabicu zabalenú v svetlomodrom papieri. Tak aby to nezbadal som ustúpila dozadu. Najprv krabicou pohrkal a potom rozdrapil papier. V tej chvíli mu do tváre vybuchla červená farba. Nahlas som sa smiala. Fred stál ako obarený a nevedel či sa smiať alebo ma prekliať.   
"Si prvá baba, ktorá ma napálila. Neuveriteľné. Musím si do budúcnosti na teba dávať pozor."   znova som sa zasmiala tentoraz sa ku mne pripojil aj Fred. Bolo také zlaté, že myslí na plány do budúcnosti. Aj preto ho milujem. Počkať čo? Práve som myslela na to, že milujem Freda? Strnula som keď som si uvedomila, že to je pravda. 
"No tak to otvor. Už ťa vnútri nečaká nič zlé." pomaly otváral balíček akoby čakal, že znova niečo doňho vybuchne. Keď videl čo tam je prekvapene na mňa pozeral.   
"Ty si ukradla tú mapu Filchovi?" len som kladne prikývla. 
"Nikdy by som si nepomyslel, že by si to dokázala urobiť. Viem, že som ti o tej mape rozprával veľa a ďakujem ti." vtiahol ma do objatia.   
"Urobila som na nej jedno vylepšenie. Otvor ju." poslúchol ma a zmätene sa pozeral.   
"Poklep po nej prútikom a povedz niekoho meno." Fred urobil to čo som mu povedala a jasne vyslovil meno svojho brata. Presne ako som čakala, bodka s menom jeho brata sa rozsvietila. 
"Páni to je dobré, ako si to spravila?" len som mykla plecami. Dalo mi veľa roboty, kým som našla správne kúzlo. 
"A ešte niečo pre teba mám, teba skôr pre nás oboch. Ideme do tvojej klubovne." rázne som ho potiahla ale on sa nehol ani na krok.   
"Ďakujem ti." Dal mi dlhý bozk a až potom sme išli.

"Vystihli sme to perfektne. Nikto tu nieje." dúfala som, že tú tajnú chodbu nájdem hneď. Hneď ako mi o nej mama povedala som sa išla pozrieť do Záškodníckej mapy, chodba na nej nebola. Zvláštne. Ostatné tajné chodby tam boli.
"Čo mi chceš ukázať v našej klubovni?"   
"Tajnú chodbu." nečakala som na Fredovu reakciu a podišla ku krbu. Hlavu leva som našla hneď. Spravila som presne to čo mi mama kázala a otočila som ju. Krb sa bez nejakého väčšieho rachotu odstúpil trocha nabok. Fred zízal s otvorenými ústami.   
"Kam vedie?" len som ho potiahla dnu, bez odpovede. "Lumos." v chodbe bola tma preto som si obaja zasvietili prútiky. 
"Tak povieš mi kam to vedie?"     
"Nepoviem, nechaj sa prekvapiť." Fred si povzdychol ale nasledoval ma ďalej. Prišli sme na koniec chodby. Potlačila som stenu pred nami, hádam to bude fungovať. Našťastie fungovalo. Stena sa posunula a umožnila nám vojsť do miestnosti. Našťastie aj všetci Slizolinšania už išli spať, takže tu nikto nebol. 
"Toto je tvoja klubovňa! Ale ako? Ako o tomto vieš?" Fred nevychádzal z údivu a obzeral si každý centimeter klubovne.
"Od mami poznám túto chodbu. Teraz ju môžme využívať."
"Tvoja mama sa nezdá. Za kým z Chrabromilu chodila ona?" Fredovi to prišlo ako dobrý vtip ale ja som nad tým vážne premýšľala. Možno moja mama naozaj chodila za niekým do Chrabromilskej klubovne. "Ale som rád. Viem, že to budeme využívať veľmi často." Fred ma vtiahol do náručia. Dala som mu bozk na líce a potom aj na ústa. Už bol čas sa rozlúčiť. Fred odišiel novou tajnou chodbou. Ja som išla do svojej izby. Ešte dlho som sedela na posteli a pozerala som si zoznam, ktorý mi dal Fred. Až teraz som si všimla mená na papieri. Zabini, Nott, Malfoy, Snape. Počkať Snape? Severus Snape chodil s mojou mamou do ročníka? Ktovie, čo jej urobil, že ho tak neznáša.

Tak čo myslíte za kým chodila Mayina mama do Chrabromilu? Prekliate 2 vám to neskôr objasnia. ;)