Prekliate: Doba Harryho Pottera

15. Odhalenie

Takže je streda a je tu nová kapitola ale je to zároveň kapitola k 400 reads. Takže užite si to. ;)

Posledné dva týždne boli úžasné. S Fedom nám to klapalo, bohužiaľ sme sa stále niekde museli skrývať. Tada nemuseli, ja som chcela. Aj teraz sme boli spolu, sedeli sme v Núdzovej miestnosti na malom gauči. "Vieš Maya tak som uvažoval... Myslím, že už by sme to mohli zverejniť. Chodíme spolu už dosť dlho a chcel by som byť s tebou aj na verejnosti. Nebaví ma toto ukrývanie sa." chápala som to, aj by som s ním bola najradšej stále ale príliš som sa bála.   
"Neviem Fred. Ako by sme to oznámili ostatným? Ty máš aspoň podporu u priateľov, ja sa dočkám akurát tak opovrhovania. Teda okrem Hermiony, tá má z toho radosť." pritisla som si kolená k sebe. Túto tému som nemala veľmi rada. 
"Hermiona to vie? Tak potom chápem tie jej pohľady. Ale to je jedno. Myslím, že som našiel výborný spôsob ako to dať všetkým najavo." šibalsky sa usmial. Tak veľmi som ten úsmev zbožňovala. 
"No aký?" fakt som bola zvedavá čo sa zrodilo v tej jeho hlave.   
"Vianočný večierok. Priam sa nám to ponúka, tak prečo to nevyužiť? Len by sme tam prišli ako pár a ostatní nech sa zariadia ako chcú. Takže aby to bolo oficiálne. Maya, pôjdeš som mnou na ples a tým ma urobíš najšťastnejší mužom na svete?" prisahám, že som ani nedýchala keď povedal tú poslednú vetu. Všetky moje pochybnosti sa v sekunde niekam vyparili a jediné čo mi zostávalo bolo súhlasiť. 
"Samozrejme, že s tebou pôjdem." párkrát zažmurkal, asi sa mu nechcelo veriť že je to skutočnosť. 
"Už teraz som ten najšťastnejší chlap na svete." hodila som sa mu do náručia. No neostala som tam dlho, pretože Fred ma trochu odtiahol a doslova sa mi prisal na ústa. Každý bozk som mu oplácala s rovnakou vášňou s akou mi ich on poskytoval. Jemne ma urhyzol do spodnej pery. Z hrdla sa mi vydral tichý ston. Vnorila som si ruky do jeho vlasov, ktoré boli vďaka tomu ešte strapatejšie ako obyčajne. On mi rukami precházdal po chrbte. Zrazu sa odtiahol a presunul sa na druhú stranu gauču. Asi si všimol môj zmätený pohľad a rýchlo začal vysvetľovať.   
"Musel som to ukončiť, kým sa ešte dalo. Ani nevieš čo so mnou robíš Maya. Ale myslím, že ešte nie je správny čas aby sme to posunuli až tam." prečo som aj ja nevedela hovoriť také pekné veci? Fred vždy vedel čo povedať aby sa moje srde rozbúchalo a aby mi v bruchu lietali motýle. Preto som sa k nemu radšej nahla a dala mu rýchly bozk. 
"Máš pravdu. Ale nemáme sa kam ponáhľať. Máme pre seba celú večnosť."

_________________________

Maya,

na tému otec sa s tebou odmietam rozprávať, to je moje posledné slovo. Som rada, že si si našla chlapca, dávaj si ale pozor. A čo sa týka fakulty, ja som tá posledná, čo by ti do toho mala hovoriť. Viem, že vás čaká vianočný večierok, poslala som ti teda šaty. Myslím, že ti budú sedieť dokonale, ak by niečo máš ešte čas dať si ich prešiť. Ľúbim ťa,

mama.

_________________________

Takýto stručný list som od mami ešte nikdy nedostala. Na jednej strane ma tešilo, že jej nevadí Fred, ale na druhej ma rozzúrilo to, že mi stále zatajuje pravdu. Už som dospelá a mám právo vedieť kto je môj otec. Ale asi nemá zmysle riešiť to cez mamu. Očividne mi nič nepovie. Vec, ktorá ma prekvapila úplne najviac boli tie šaty. Keď som ich vybrala z krabice myslela som, že omdliem. Boli prekrásne. Nemali ramienka a voľne splývali až po zem. Boli krásnej smaragdovo-zelenej farby, pripomínajúcej moju fakultu a pod prsiami boli stiahnuté šedou lesklou stuhou. V krabici spolu so šatami boli priložené aj sandálky. Mama dobre vedela, že ja si s opätkami nerozumiem a v týchto šatách mi ich aj tak vidno nebude. Opatrne som ich poskladala späť do krabice. Na ten ples som sa až podozrivo tešila. Mala som úžasné šaty a čo bolo najdôležitejšie mala som úžasného partnera. Už som sa nemohla dočkať. Jediné čo mi to kazilo bol Draco. Ani som si nechcela predstaviť jeho reakciu keď sa tam s Fredom ukážeme.

Deň plesu. Všetky dievčatá už od rána pobehovali hore dole a nevedeli sa dočkať kedy si oblečú svoje róby. Všetky sa rozprávali len o tom, ako sa namaľujú, čo budú ma oblečené a to najdôležitejšie, s kým tam pôjdu. Takto som sa vlastne dozvedela, že Draco a Pansy idú spolu. Neprekvapilo ma to. Aj po tej ich hádke bola na ňom Pansy nalepená. To dievča nemalo žiadnu hrdosť.

Hodina pred plesom a aj mňa posadla panika. Nie taká panika ako u ostatných dievčat, mňa skôr trápilo do dnešné "odhalenie" mňa a Freda. Posadila som sa na posteľ a pred seba som vystrela svoje šaty. Boli také dokonalé. Prezliekla som sa v izbe keďže tu nikto iný nebol. Obula som si aj sandále. Prešla som do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Šaty mi sedeli ako uliate, cítila som sa ako princezná. Maľovať som sa nehodlala, nikdy som sa nemaľovala takže som ani nevedela ako na to. Len som si kefou prečesala vlasy a vyrovnala ich. Všetko, sama sebe som sa páčila. Vyšla som von a opatrne, tak aby sa mi nepokrčili šaty, som si sadla na posteľ. S Fedom sme sa dohodli, že stretneme pred Veľkou sieňou. Za desať minút začína ples. Moje spolubývajúce sú ešte v kúpeľni a nanášajú posledné vrstvy očných tieňov alebo niečo také. Nie som si istá, či si ma všimli pretože závesy okolo postele som mala zatiahnuté. 
"Doris, kde mám ten rúž?" počula som Neverin krik z kúpeľne. Pomaly som odhrnula závesy a postavila sa. Najvyšší čas ísť. Zrazu z kúpeľne vykukla Sue. 
"Páni Maya, nevedela som, že ideš na ples." len som pokrčila ramenami a vyšla z izby.

Fred vyzeral dokonale. V čiernom slávnostnom obleku s čiernym motýlikom vyzeral úžasne. Podlamovali sa mi kolená keď som ho videla, ako sa ležérne opiera o stenu pri Veľkej sieni. Keď si ma všimol jeho pohľad sa zmenil. Len sa na mňa pozeral a nič nehovoril. Stála som už úplne pri ňom ale stále nič nepovedal. "Fred? V pohode?" musela som sa ho opýtať. Chytil ma za ruku a až vtedy prehovoril. 
"Len sa mi nechce veriť, že to najkrajšie dievča mám ja." teraz som už definitívne vypla. Keby ma nedržal tak asi omdliem.   
"Fred, ako to, že vždy vieš povedať niečo tak dokonalé ako toto?" teraz som sa cítila ako úplný idiot, pretože som zareagovala takouto blbosťou.   
"Vyzeráš naozaj nádherne."   
"Aj ty si fešák." musela som mu polichotiť, naozaj vyzeral úžasne. Fred ma za ruku potiahol do Veľkej siene. Hrnulo sa tam veľa ľudí, takže si nás zatiaľ nikto nevšímal. Moja ruka v tej jeho mi dodávala istotu. Namierili sme si to k Georgovi. "Ahoj, Maya! A čo ty tu?" George ma s radosťou privítal. Keď si všimol naše spojené ruky len sa usmial ale nekomentoval to. Zbadala som Hermionu ako sa k nám prediera davom.   
"Maya! Tak konečne?" narážala na to, že som konečne s Fredom na verejnosti. Len som prikývla a ona ma zobrala do objatia. "Som taká rada." a ďalšie objatie. Po Hermione k nám prišli aj Harry s Ronom a Ginny. Fred ma predstavil ako svoju priateľku. Na to si rýchlo zvyknem. 
"Em, Maya, ty si z Slizolinu, že?"   
"Ronald! To bolo vrcholne neslušné!" okríkla ho hneď Hermiona. 
"Čo? Len som sa pýtal. Idem niečo zjesť." Harry s Hermionou sa zasmiali a Ginny len nesúhlasne krútila hlavou. Prerušil nás Dumbledorov hlas. "Poprosím všetkých o pozornosť. Slávnostne otváram Vianočný večierok. Naši študenti si pre nás pripravili program. Tak prosím potlesk."  Dumbledor zišiel z pódia aby prenechal miesto študentom. Program bol naozaj veľmi pekný. Bolo vidieť, že sa na ňom všetci natrápili. Po programe prišiel prvý tanec, ktorým sa otvoril celý ples.   
"Smiem prosiť krásna dáma?" ticho zašepkal Fred pri mojom uchu. Prikývla som a už som sa ocitla v jeho náručí medzi ostatnými tanečníkmi. Tancovali sme pomaly a pritom si hľadeli do očí. Dal mi letmý bozk na ústa. Asi po treťom rýchlom tanci som už nevládala. Fred vyzeral, že by zvládol ešte raz toľko. "Idem nám zobrať niečo na pitie. Hneď som späť." odkráčala som ku stolom z občerstvením. Naliala som si plný pohár Tekvicového džúsu a na dúšok ho vypila. Znovu som ho naplnila a potom ešte jeden pre Freda.   
"Poď nachvíľu von." zaznel pri mojom uchu zlovestný hlas. Po tele mi prebehli zimomriavky. Presne som vedela kto to je.  

Tak, čo si myslíte ako dopadne Vianočný večierok?