Prekliate: Doba Harryho Pottera

2. Slizolinský nátlak

"Robiť ti spoločnosť? No tak fajn." síce som zareagovala trochu pribrzdene ale naozaj ma to vyviedlo z miery. Väčšina študentov sa pozerala akoby videli trolla. Všimla som si aj zopár Fredových spolužiačok ako ma prebodávali pohľadmi.
"Takže Maya," prehovoril na mňa George, "nevadíme ti?" horšiu otázku som v živote nepočula. George to síce myslel zo žartu ale aj tak sa ma to nejakým zvláštnym spôsobom dotklo. "Samozrejme, že nie. Ste celkom zábavný keď náhodou neprilepujete zadky k laviciam." naozaj boli milí, takí spontánni. To je jedna z vlastností, ktorú si na ľuďoch vážim. Mojim spolužiakom bohužiaľ toto chýbalo. Kým sa George sústredil na svoj kotlík mala som možnosť lepšie si ho obzrieť. Mal o odtieň svetlejšie vlasy ako jeho brat ale ma rovnaký šibalský úsmev. Na nose mal zopár pieh, čo bolo veľmi chutné, Fred ich mal tiež. Vlastne až teraz som si uvedomila, ako veľmi sa podobajú. No z Georga nesálalo také to...šibalstvo. Pripadá mi to tak, že Fred je ten, ktorý vymýšľa fóry a George je ten, ktorý ich premieňa do reálnej podoby. "Maya! Vôbec ma nepočúvaš. Zapozerala si sa do tohto mudrlanta?" pobavene sa ma opýtal Fred, tým mudrlantom myslel svojho brata. Ani som si poriadne neuvedomila, čo som mu odpovedala, "Nie, do toho druhého." Zatváril sa veľmi prekvapene ale nekomentoval to. "Fajn, takže sa ťa pýtam ešte raz. Ako to, že si vedela ako zachrániť ten elixír? Niektorí majú problém s jeho prípravou a ty sa len pozrieš a vieš."
"Vieš, Snape mi vždy dával pripravovať ťažšie elixíry ako ostatným. Videl, že mi to ide. Naučil ma toho naozaj dosť." možno to znelo ako chvastanie ale bola to pravda. "Nevšimol som si, že by si mala nejaké zvláštne zaobchádzanie." bolo mi jasné, že nie. Chrabromil sa o Slizolin v takýchto veciach nezaujímal. Tobôž nie o mňa. "Nerobila som si nádeje." usmiala som sa na neho, asi to bol smutný úsmev pretože hneď prešiel na veselšiu tému. Dlho mi rozprával o rôznych vilomeninách, ktoré s bratom vyviedli. Rozprával to s nadšením, ktoré bolo priam nákazlivé a musela som sa usmievať. Viac menej som ho už ani nepočúvala a dovolila som si len tak sa naňho pozerať. 15 minút uplynulo ako voda a dokončili sme elixír. Potom už nebolo nutné aby som zostávala pri jeho stole tak som odišla k svojmu. 

Vychádzala som z triedy a náhodou som natrafila na Hermionu. "Máš elixíry?" odpovedala mi len kývnutím hlavy, ponáhľala sa na hodinu. "Stretneme sa o štvrtej v knižnici? Tam kde vždy?" navrhla odrazu, teraz som prikývla ja a ona utekala preč. Teraz som mala voľno tak som išla do Slizolinskej klubovne. Počula som, že niekto kráča za mnou. Neobzerala som sa, veď načo aj. Pri stene som povedala heslo a vošla dnu. Sadla som si na gauč, vyložila nohy a čítala som si Elixíry lásky od strany na ktorej som minule prestala. Do klubovne vošli Nott a Zabini. "No čo Nibisová, prešla si k tým nafúkaným lúzrom?" Zabini istotne narážal na hodinu elixírov na ktorej bol aj on. "Ak sa nemýlim, ja už v Slizoline som." odpovedala som mu pokojne bez toho aby som odtrhla pohľad od knihy. "Myslel som toho ryšavca. Ale keď nad tým tak premýšľam hodíte sa k sebe. Zradca čistej krvi, rovnako ako ty." keď som mu nič neodpovedala hrozivo ku mne pristúpil. Aspoň on si myslel, že to bolo hrozivé. "Neopováž sa ma takto ignorovať, nemusela by si skončiť dobre." asi ma chcel zastrašiť. Keby ma lepšie poznal vedel by, že mňa nezastraší len tak ľahko. Za šesť rokov na tejto škole som sa napočúvala vyhrážok až až a to len preto, že som odmietala byť ako oni. "A čo mi urobíš? Znepríjemníš mi život? Tak to musíš postaviť do radu." vyzeral, že to čo som povedal ho zaskočilo, no nekomentoval to. Vybral sa hore schodmi a cítila som jeho pohľad na svojom chrbte. Pokračovala som v čítaní. No nejak som sa nemohla sústrediť na obsah knihy, stále som premýšľala nad Fredom Weaslym. Bolo to nad mieru zvláštne. Nikdy som nepremýšľala nad chlapcami, o žiadneho som zatiaľ nemala záujem ale ak mám pravdu povedať, chlapci nemali záujem o mňa, žiadny viditeľný záujem teda. Slizolnčanom som bola na posmech a ostatní sa mi vyhýbali. Nevadilo mi to. Nepotrebovala som chlapa, v škole som predsa kvôli štúdiu a nie na nadväzovanie známostí. Neposunula som sa ani o jeden riadok a už bol čas ísť na hodinu.