"Oci!" zapišťala som,keď som zbadala jeho bundu na vešiaku.
"El" zasmial sa a objal ma " vyrástla si.
"Ale prosím ťa. Však si doma nebol len mesiac" zasmiala som sa a pokrútila hlavou.
"Aj za ten čas moja princezná opeknela" s úsmevom mi vtisol bozk na čelo. Doširoka som sa usmiala.
Celé poobedie prebiehalo v kruhu rodiny. Večer som sa osprchovala a ľahla si do postele. Po chvíli som počula ako keby niekto hádzal niečo do okna. Zamračila som sa, prešla k oknu. Ešte viac som sa zamračila, keď som tam zbada Ashtona."Čo chceš?!" otvorila som okno.
"Môžeš ísť dolu?" šepol. Zatvorila som okno, obliekla si mikinu a potichu vyšla von. Prešla som na záhradu, kde Ashton sedel na hojdačke. Pomaly som si k nemu sadla a pozrela sa pred seba.
"Do barov nechodím lebo..." prerušila som ho.
"Ak nechceš nemusíš mi to vravieť" šepla som.
"Chcem" sklonil hlavu a po chvíli začal znova "nechodím tam preto, lebo Lauren s Harrym by ostali doma sami. Mám ich rád a to by som im nespravil. Otec ten sa ukáže doma raz za týždeň a mame sú dôležitejší jej milenci ako jej vlastné deti. Síce nám dávajú obaja peniaze, ale ja im ich odkladám. Po škole ide rovno do práce. Keby som ich nechal, ublížilo by im to." po celý ten čas mal hlavu sklonenú a hral sa so svojimi prstami. Pozrel sa na mňa a ja som si hneď všimla jeho oči plné sĺz. Naozaj mu na nich záleží.
"T-to som nevedela. Je mi to ľúto" pohladila som ho po pleci. Zhlboka sa nadýchol a rýchlo si zotrel slzu.
"Prvý krát som to niekomu povedal" šepol a pousmial sa " a veľmi sa mi uľavilo" pousmiala som sa.
"Máš ich veľmi rád"
"Áno, Lauren je moja malá sestrička a Harry to je...hyperaktívne decko" zasmial sa.
"No...tak to máš veselo" usmiala som sa.
"Mal by som ťa zoznámiť Lauren" zamumlal.
"Čože? Prečo?" pozrela som sa naňho.
"Potrebuje nejaký vzor. Potrebuje kamarátku s ktorou by chodila na nákupy a preberali chalanov...A ty by si bola fajn. Lauren by si ťa obľúbila" usmial sa. Ja som sa pousmiala a nakoniec prikývla.
"Tak fajn" usmiala som sa.
"Ďakujem" šepol. "Ale už by si mala ísť spať"
"Uhm áno" pousmiala som sa a postavila sa "dobrú" podišla som ku dverám.
"Dobrú El" šepol a zmizol v tme. Ja som potichu vošla dnu a padla rovno do postele.
Tadaa :D spomínala som to aj v druhom pribehu ale dávam to aj sem...neviem ako časti budú počas školy,lebo vyučuje sa u nás aj poobede kvôli prerábaniu :( čiže jeden týždeň som v škole doobedu a druhý poobede :) ale budem rada ak budete verné aj počas menších pauz...
Vote a Koment! ✌

YOU ARE READING
Bad Idea |a.i.|Sk ✔
Fanfiction"Tvoj falošný úsmev vidno už zďaleka, bábika"šepol hlas vedľa mňa "Nevolaj ma bábika!"precedila som pomedzi zuby. "Tak fajn...bábika"uškrnul sa a zmizol. ...Každý z nás skríva tajomstvo...