Ashton
Premýšľam celé dni len nad ňou. Z myšlienok mi vzíde vždy len jej meno a celá ona. Vryla sa mi do mysle a nechce odtiaľ odísť.
Prevalil som sa na druhý bok a snažil sa zaspať, no nejak mi to nešlo. Posadil som sa, obliekol som si nohavice spolu s tričkom. A keďže sú noci v Sydney teplé tak som sa neunúval obliecť si žiadnu mikinu. Zobral som si cigarety s poličky a vybehol von.
Zobral som si cigaretu a zapálil si ju. Prechádzal som sa po parku keď v tom so ju zbadal v parku na lavičke. V ruke zvierala telefón a pozerala sa dookola akoby niekoho hľadala. Pozrel som na hodiny a zistil som, že je niečo po polnoci. Zastal som na mieste a uvažoval či ísť ďalej alebo radšej odísť.
Nakoniec som odhodil cigaretu a odhodlal sa ísť za ňou. Potichu som k nej prešiel a sadol si k nej na lavičku. Od ľaku nadskočila.
"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." zachrapčal som a oprel sa na lavičku. Bleskovo sa na mňa pozrela a trochu sa odsunula na lavičke odo mňa. Možno ma to zamrzelo.
"Čo tu robíš?" pozrela sa na mňa a naďalej skenovala mobil.
"To by som sa mohol spýtať aj ja teba." vrátil som jej odpoveď. Nadýchla sa, že niečo povie, no ostala ticho. Chvíľu sme boli obaja ticho no prvý som prehovoril ja. "Stalo sa niečo? Stále skenuješ mobil, pozeráš sa dookola akoby si čakala, že niekto sa vynorí z tej tmy." vysúkal som zo seba.
"Nepovedala by som ti čo ma trápi, keby nešlo o tvojho kamaráta." so šeptom sa na mňa pozrela. Ja som sa zamračila a vyzval ju aby hovorila ďalej. "Luka som už týždeň nevidela. Nedvíha mi mobil, ani jeho mama o ničom nevie. Ashton...vieš kde je?" zostal som prekvapene pozerať pred seba. Luke zmizol? Však on je Liz najobľúbenejší syn. Vždy jej všetko povie. "Ashton!" vykríkla El vedľa mňa. Strhalo ma. Otočil som sa k nej.
"Nie, neviem kde je." vydýchol som. "Ale keď to doma nepovedal, muselo sa niečo stať. On všetko povie doma. El...stalo sa mu niečo." El sa na mňa pozrela s vytreštenými očami. Oči sa jej plnili slzami. Viem, že Luka berie ako svojho brata.
"Pomôžeš mi? Nájdeš ho so mnou? Prosím." šepla a zahľadela sa mi do očí. Len som mlčky prikývol.
"Ale dnes by si mala ísť spať. Si unavená. Ak by sa niečo dialo, tak ti zavolám, dobre? Hlavne sa vyspi." zdvihol som k nej zrak, keď sa postavila z lavičky.
"Sľubuješ, že mi zavoláš? Aj keď bude jedna ráno?" otočila sa na mňa.
"Sľubujem"
"Ďakujem" vydýchla.
Ja som už len sledoval jej vzdiaľujúcu sa siluetu a premýšľal. Čo si Lucas spravil? Kde si?!
Hey guys!
Keďže cez víkend tu nebudem tak vám dávam časť dnes :)
Koment a vote ;)
ESTÁS LEYENDO
Bad Idea |a.i.|Sk ✔
Fanfic"Tvoj falošný úsmev vidno už zďaleka, bábika"šepol hlas vedľa mňa "Nevolaj ma bábika!"precedila som pomedzi zuby. "Tak fajn...bábika"uškrnul sa a zmizol. ...Každý z nás skríva tajomstvo...