Bad Idea |a.i.|Sk ✔

6

"Ahoj bábika" ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa, no už som videla jeho chrbát miznúci v dialke. Je divný a zvláštny. Pomaly som sa pobrala to triedy. Sadla som si do lavice a tašku hodila na zem.

"Dnes si sadnem k tebe bábika" s úškrnom si ku mne sadol. Pozrela som sa naňho a nadvihla obočie.

"Máš kopu voľných miest a ty si sadneš ku mne?" zamručala som sa a vytiahla si zošit,v ktorom sú skôr čmárance ako poznámky.

"Treba prestriedať miesta a tu som ešte nesedel." zasmial sa a oprel sa o stoličku. Otvorila som zošit na prázdnej dvojstrane a začala si čmárať. Cítila som na sebe jeho pohľad.

Tohto človeka zrejme nikdy nepochopím. Raz je milý, potom je arogantný. Pomaly som pootočila hlavu a spod ofiny sa naňho pozrela. Môj zrak však padol na jeho ruky. Zbadala som malé jazvy. Ruka mi vyletela k tej jeho. Otočila som si ju k sebe a ukazovákom mu prešla po zahojených jazvách. Pohľad som presunula naňho a čakala vysvetlenie. On si však ruku vytrhol a rukáv košele si stiahol ešte nižšie.
Prehrabol si svoje jemne kučeravé vlasy a z tašky si vyhrabal zošit.

"Vždy nájdeš moje slabé miesta" šepne. Nepozrela som sa naňho a radšej sa sústredila na nudný výklad profesorky, ktorý som pravdu povediac aj tak nevnímala.
Po zazvonení na prestávku, som z triedy vybehla ako prvá. Prešla som ku skrinke, kde som dala nepotrebné knihy. Pomalými krokmi som sa došuchtala do jedálne. Na taniery bolo niečo čo sa jedlu ani z ďaleka nepodobalo. Sadla som si k jednému zo stolov. Vidličkou som sa prehrabávala v jedle a hlavu si podoprela. Pohľad mi padol na človeka, ktorý si sadol rovno proti mne.

"Dúfam, že tu máš voľne" usmial sa Luke. Úsmev som mu oplatila a prikývla.

"Čotak nie si pri svojej parte?" hlavou som kývla k ich stolu.

"Neviem" mykol plecom "bola si tu sama a neviem" zasmial sa a odsunul tácku z jedlom. "Jediná vec, ktorá je jedla" poukázal na fľašu z vodou, ktorú si zobral. Zasmiala som sa a pokrútila nad ním hlavou.

"Myslím, že keby sa dalo vraždiť pohľadom, tak si už mrtvy" zasmiala som sa a pohľad s Ashtona presunula na Luka. Otočil hlavu a zasmial sa. Pozrel sa na mňa a mykol plecom.

"Čo už" pobavene sa na mňa pozrel. Zasmiala som sa a oprela sa o stoličku. "Prečo pri tebe sedel na literatúre?" ruky si podložil pod hlavu a uprel na mňa svoj zrak.

"Neviem" pousmiala som sa "vraj treba vystriedať miesta" zasmiala som sa.

"Tonie je zlá výhovorka" rozosmial sa. Smiala som sa s ním, pokiaľ k nám neprišiel Ashton.

Nová časť! :D dúfam, že sa páči...BTW rozmýšľam nad pauzou v písaní :)

Vote a Koment :)