"Luke" šepla som a odtiahla sa. "Prepáč, ale ja ťa beriem ako brata. Nemám žiadneho súrodenca a..." pozrela som sa naňho.
"To je v poriadku...sestrička" zasmial sa "len som to chcel skúsiť ale no" so smiechom som ho objala. "Nenávidím ho za to čo ti spravil." zamumlal.
"To je v poriadku Luke" usmiala som sa. "Nerieš to" mávla som nad tým rukou.
***
Druhý deň ráno bol v škole otrasný. Modrinu som si musel zakryť mejkapom (nechce sa mi to rozpisovať :D ) no aj tak mi ju bolo vidno. Prešla som ku skrinke a vytiahla si knihy.
"El" ozval sa hlas za mnou a mne v ten moment prebehol mráz po chrbte. Otočila som sa a úplne sa natisla na skrinku. Nikdy som sa nebála Ashtona ale teraz sa ho bojím. "Ten včerajšok ma mrzí. Neviem čo to do mňa vošlo" sklonil hlavu. Zhlboka som sa nadýchla a rozbehla sa do triedy. Bleskovo som si sadla Lukovi, ktorý sa na mňa prekvapene pozrel, no ja som ho odbyla slovami vysvetlím ti to potom. Snažila som sa vnímať hodinu a nové učivo, no moc mi to nešlo. Mysľou som sa stále vracala k včerajšku a tiež dnešku.
"Si celú hodinu mimo" šepol Luke ku konci hodiny. Pokrútila som hlavou a zapisovala si poznámky.
"Kurva El čo sa deje"vytrhol mi zošit a pero.
"Nič sa nedeje!" vykríkla som. No potom som si uvedomila, že som to povedala nahlas.
"Slečna Morgan, stalo sa niečo?" otočila sa ku mne učiteľka.
"Nie" povzdychla som si "ja len....prepáčte" šepla som a naštvane sa pozrela na Luka. On mi podal zošit s perom. Vytrhla som mu ho z ruky.
Zazvonilo a ja som rýchlym krokom vybehla z triedy.
"El! No tak čakaj!" bežal za mnou Luke. Ja som si ho nevšímala a išla k mojej skrinke. "Nepustím ťa do skrinky, kým mi nepovieš čo a deje!" postavil sa predo mňa čím mi zabránil cestu do skrinky.
"Nič! Len tu bol ráno Ashton a ospravedlňoval sa a som stále mimo z toho včerajška" odstrčila som ho od skrinki a otvorila ju.
"El" pozrel sa na mňa, no ja som neodpovedala, len sa venovala knihám. "El!" schmatol ma za ruku a otočil k sebe. Nechápavo som sa naňho pozrela. On si ma však vtiahol do objatia a uväznil ma v ňom. Po chvíli som sa k nemu pritúlila a hlavu si zaborila do jeho hrude. Vydýchla som a pomaly sa odtiahla.
"Ďakujem" pousmiala som sa. Luke sa usmial a ja som zavrela skrinku. "Čo máš ďalšiu hodinu?"
"Uhm matiku" zamumlal.
"Fajn sedím pri tebe" usmiala som sa a spolu sa vybrali do triedy....
Nič moc ale aspoň niečo :D
Vote a koment ✌
ESTÁS LEYENDO
Bad Idea |a.i.|Sk ✔
Fanfic"Tvoj falošný úsmev vidno už zďaleka, bábika"šepol hlas vedľa mňa "Nevolaj ma bábika!"precedila som pomedzi zuby. "Tak fajn...bábika"uškrnul sa a zmizol. ...Každý z nás skríva tajomstvo...
