Bad Idea |a.i.|Sk ✔

19

Purinqqa_love_5SoS venujem ti túto časť, pretože neustále komentuješ a hviezdičkuješ :) či už pri tomto príbehu alebo pri ostatných :) Tvoje komentáre ma vždy povzbudia :))

Stála som na balkóne a zahľadela sa vonku na mesiac. V mojej ruke som zvierala cigaretu. Keď mám pravdu povedať ani som si z nej pomaly nepotiahla. Odhodila som ju a vrátila sa dnu do izby. Pozrela som sa na posteľ, kde ešte dnes ráno ležal zranený Ashton. Dúfam, že teraz mi dá pokoj a nechá ma tak. Pomohla som mu a to by mu mohlo stačiť na to aby ma konečne nechal na pokoji. Sadla som si na posteľ a povzdychla si. Zajtra idem do školy. Ashton by už v škole nemal byť ale ten chlapec vás vždy dokáže niečim prekvapiť, takže by som sa vôbec nečudovala keby prišiel.

Radšej som si ľahla do postele a snažila sa zaspať, čo sa mi nakoniec aj podarilo.

***

Ráno ma zobudil budík, pretrela som si oči a pomaly po slepiačky prešla do kúpelne, kde som vykonala rannú hygienu. Unavene som sa pozrela do zrkadla. V odraze som nevidela seba, ale dievča ktoré bolo totálne unavené, kruhy pod očami od nedostatku spánku. Toto nie som ja.

Prešla som ku skrini a vyhrabala tam prvé veci, ktoré som tam našla. Vlasy som si prečesala a rozpustila. Zobrala som si tašku zo zeme a vyšla vonku. Svojich rodičov som už nevidela najmenej týždeň. Doma som väčšinou sama. Oni mi nechajú peniaze na účte a buď sú v práci alebo na dovolenke. A keď sú doma, prídu neskoro v noci a do práce idú hneď zavčasu ráno. Chýba mi moja rodina, možno preto som taká aká som. Nemám rodičov tak ako ostatný. Možno mi kúpia to čo aj nepotrebuje, to čo chcem. Ale čo z toho mám. Čo mám z toho keď nepociťujem ich lásku? Ani na Vianoce nie sme spolu. Pokiaľ žila babička, väčšinou som Vianoce trávila u nej. A teraz? Túlam sa po meste, zatiaľ čo ostatné rodiny trávia spolu čas. Smejú sa, pozerajú filmy, deti sa hrajú...Ja som toto nikdy nemala, nezažila a nikdy ani nebudem mať.

Zastala som pred školou. Pozrela sa na ňu. Možno preto rada chodím do školy, pretože aspoň tu mám ľudí z ktorých sa môžem porozprávať a nie len celý deň stráviť medzi štyrmi stenami.

"El!" z môjho premýšľania ma prerušil hlas Luka. Otočila som sa jeho smerom a počkal na neho.

"Poďakuj sa za nás tvojej mame" usmial sa "Sme radi, že nič nikomu neprezradila." objal ma.

"Rada by som jej povedala niečo, keby bola doma. Skoro týždeň som ich nevidela" zamumlala som a pousmiala sa.

"Och už si zase sama?" pohladil ma Luke a ja som len prikývla. Luke jediný vie ako to u mňa doma vlastne je. Zverila som sa jemu lne preto, že jemu jedinému verím a mám ho rada.

"Jop" odtiahla som sa od neho. "Ale človek si na to pomaly zvyká" mávla som nad tým rukou a ďalej sme to neriešili. Spolu sme šli na hodinu angličtiny.

***

Z celého dňa nemám nič. Celú školu som iba premýšľala, bola som totálne nesústredená na všetkých hodinách. Práve som kráčala domov, keď ma chytila niečia ruka za moje zápästie. Otočila som sa pod myšlienkou, že je to Luke. Avšak zmýlila som sa. Predo mnou stál Ashton a pozeral sa na mňa. Do očí mu padala ofina. Pootvorila som pery, že niečo poviem, no predbehol ma.

"Ja...len som sa ti chcel poďakovať. Som rád, že ste to nikomu nepovedali a že tvoja mama ma ošetrila bez slov, aby si jej musela všetko vysvetľovať" pustil mi ruku, ktorú doteraz držal. Vôbec som nevedela, čo mu mám na to povedať. Len som prikývla.

"Keď treba pomôžem" zamumlala som a chystala na odchod.

"Ale ty si mi pomohla aj cez to, že som ti ubližoval?" zastrčil si ruky do vreciek.

"Vieš, ja nie som sviňa" pozrela som sa mu prenikavo do očí. Na päte som sa otočila a vydala sa domov....

Hey guys!

Tada...mám trochu voľno tak som sa rozhodla, že vám pridám časť :)

Dúfam, že sa vám páči a prosím o vyjadrenie k časti :)

Čo myslíte, ako to nakoniec dopadne? Už by som nechcela písať veľa častí, nie že by sa mi to nepáčilo alebo tak, ale zrodila sa mi myšlienka na nový príbeh :))

Vote a komentík :3