Bad Idea |a.i.|Sk ✔

14

Pozor!! V médiach máte Trailer! :) Snáď sa vám bude páčiť ;)

Pozrela som sa do jeho zeleno-hnedých očí. Pohľad mi oplatil, obišla som ho. Zobrala som si pohár do ktorého som naliala vodu a hneď ju aj vypila. Vybehla som hore a pobrala ai veci.

"Luke idem domov. Pa" šepla som. Od neho som dostala len zamrnčanie. Rozbehla som sa domov. Prebehla som okolo zmäteného Ashtona. On si to zrejme nepamätal ale ja áno. Dobre viem, že ma pobozkal. Jeho drsné pery boli na tých mojích.
Vbehla som dnu domov a šla rovno do izby. Zavrela som za sebou dvere.

"Zlatíčko hľadá ťa tu jeden chlapec" po hodine vošla ku mne do izby mama.

"Luke?" posadila som sa na posteli.

"Nie myslím, že to Luke nie je" usmiala sa. "Pošlem ho za tebou" zavrela dvere. Vlasy som ai aspoň rukou prečesala. Zívla som a pomaly prešla k dverám. Ako náhle som ich otvorila, tak som ai myslela že skolabujem rovno na mieste.

"Ahoj El" pousmial sa Ashton. Zamračila som sa a puatila ho dnu so izby.

"Čo chceš?" prešla som okolo neho.

"Spravil som včera niečo? Vieš ja si  tak trochu včerajšok nepamätám" uprel na mňa svoj zrak. Takže si to nepamätá. Sklonila som hlavu a nakoniec sa na neho usmiala.

"Nie...mne bolo ráno len zle" prikývla som aby som ešte aj samu seba utvrdila.

"Aha tak fajn" usmial sa. "Mimochodom....pekná podprsenka" uškrnul sa a zmizol. Zamračila som sa. Och jasné. Robím si poriadky vo veciach.

Keby ste vedeli ako ho nenávidím. Včera ten bozk, samozrejme, že sa mi páčil aj keď neviem čo tým chcel dosiahnuť. No radšej to ani neriešim. Nechám si to pre seba a bude pokoj. Ashton by sa musel veľmi zmeniť aby som  ho mala aspoň trochu v láske. Ale ako ja predpokladám, on sa zmeniť nedokáže.  Stále to bude ten istý idiot, ktorý dáva dievčatám plané nádeje. Vyspí sa s nimi a na druhý deň ich odkopne. Nedokáže milovať, podľa mňa on sám ani nemá city.

S môjho premýšľania ma vyrušil telefón. Zamračene som sa pozrela na meno volajúceho. Úsmev mi však hneď nabehol, keď som zbadala meno Lukey. Zodvihla som ho s úsmevom.   

"Ahoj, potrebuješ niečo?" postavila som sa a pozdvíhala si nejaké veci zo zeme.  

"Ahoj, ja len, že si ráno tak zmizla." odkašľal si aby si trocha zmiernil chrapľák a podľa toho posudzujem, že sa len teraz zobudil. Zasmiala som sa.

"Ja som ti pekne povedala, že idem Lukey" s úsmevom som odvetila.

"Uhm...tak to potom nebol sen" zamrmlal.

"No to asi nebol" smiala som sa. "Tak nič, musím si v izbe spraviť poriadok. Pa"

"Tak pa" zamumlal a mám pocit, že spal ďalej. Pokrútila som nad ním hlavou a pustila sa do upratovania svojej izby. 

***    

... Po asi štyroch hodinách som mala všetko hotové. Unavene som padla do postele a zvrela oči. Pomaly som zaspávala, keď v tom ma vyrušilo divné ťukanie. Posadila som sa a v tom som si všimla, že mi niekto do okna hádže malé kamienky. Podišla som k oknu a v tme sa snažila rozoznať tmavú siluetu na našom dvore. Otvorila som okno.

"Už som myslel, že mi ani neotvoríš" ozval sa hlas zdola a mne po chrbte prebehol mráz.

"Čo tu chceš?"

"Zabudla si sa zmieniť o jednej veci, ktorá sa stala včera večer" Vďaka svetlu lampy som videla jeho typický úškrn. Prisahám, že v ten moment som celá zbledla. A taktiež, že zo stromu na dvore sa dá vyliezť do mojej izby. O chvíľu stál Ashton predo mnou a zatváral okno. Otočil sa ku mne a spýtavo sa na mňa pozrel, čím ma vyzval aby som mu to povedala.

"A na čo by ti to bolo? Dokážeš sa iba s nami zahrávať, tak načo ti to bude?" zamračila som sa a odstúpila od neho.

"Páčilo sa ti to však?" podišiel ku mne. Pomalými krokmi som cúvala pokým som nepocítila chladnú stenu na mojom chrbte.

"Nie" zrak som z neho nespustila ani na sekundu. Zasmial sa a prešiel ku mne, čím ma uväznil medzi jeho rukami, ktoré sa zapreli vedľa mojej hlavy.

"Nie? Tak prečo si taká nervózna" oblizol si pery. "Hryzieš si z vnútra líce. Očami len tak tykáš a si celá nesústredená" šepol a jeho dych narazil na pokožku na mojom krku. Zachvela som sa. 

"Nie som nervózna" šepla som.

"Prosím ťa aspoň do  očí mi neklam. Zďaleka vidno, že ti moja prítomnosť spôsobuje zimomriavky po celom tele. Celá sa chveješ." prstom mi prešiel po líci.  Uškrnul sa a opatrne mi prešiel po spodnej pere, ktorá sa triasla. Momentálne si moje telo robí to čo chce. A ja ho vôbec neovládam. 

Pohľad opäť vrátil k mojím očiam. "Včera ten  bozk. Páčil sa ti." usmial sa.

"Nepáčil!" precedila som pomedzi zuby. Pokrútil hlavou a dravo sa prisal na moje pery. Chvíľu som zostala prekvapená, no nakoniec som začala spolupracovať. Ruky si presunul na moju tvár a pritisol sa ku mne ešte viac. Srdce mi splašene bilo. Naše pery sa o seba jemne obtierali.

"Keby sa ti nepáčil tak ani dnes nespolupracuješ, bábika" šepol mi na perách. Zavrela som oči a sklonila hlavu. "Tvoje telo v mojej prítomnosti absolútne nezvládaš. Celá sa mi poddáš a ja si s tebou môžem robiť čo chcem" prstom mi prechádzal po krku. "A ty sa tomu ani len nebrániš" nadvihol mi hlavu, tak aby som mu pozerala priamo do očí. "Niekedy sa ja sám neovládam v tvojej prítomnosti ale zďaleka to nie je tak ako u teba. A to sa mi na tebe páči, môžem si s tebou robiť čo chcem." uškrnul sa. Prešiel k oknu, ktoré otvoril a vyšiel na vetvu stromu. "Dobrú noc bábika" zasmial sa a zoskočil dolu. Omámene som zostala stáť na mieste ako stĺp. Na mojich perách som cítila tie jeho. Potriasla som hlavou a keď mi začala byť zima, prešla som k oknu a zavrela ho. 

Má pravdu. V jeho prítomnosti si robí so mnou čo chce. Ja sa mu nebránim a moje telo sa mu poddá. 

Jujky aká dlhá časť :D Som ani nemala v pláne ju takú dlhú dať ale tak posnažila som sa trochu :D

Dúfam, že sa vám táto časť a celkovo príbeh páči :)

Budem rada za každý komentár a vote :)