21/1

671 50 6
                                        

El

Po krátkom rozhovore s Ashtonom som šla domov. V hlave mi vŕtalo, že Ashton mi tak ochotne chce pomôcť.
Samozrejme, že aj on sa boji o Luka. Síce v poslednom období si skákali medzi vlasy. Viem, že navzájom sa majú obaja radi.
Po sprche som ľahla rovno do postele a zaspala ako bábo.
Okolo šiestej ránoi zvonil telefón.

"Prosím" zamumlala som do telefónu.

"El, prepáč, že ťa budím ale asi viem kde je Luke" rýchlo rozprával a mne to pomaly dopínalo.

"Kde si?!" vystrelila som do sedu.

"Pred tvojim domom, tak si pohni" zložil. Rýchlosťou som sa obliekla a bežala dolu. Obula som si prvé topánky čo mi boli najbližšie a utekala do Ashtonovho auta. Zadýchane som ich otvorila a sadla si.

"Páni...takú rýchlosť som nečakal" prekvapene sa na mňa pozrel.

"Mohol by si ísť tam, kde si myslíš, že je Luke?" odbila som ho. Oprela som sa o sedačku, pozrela sa von oknom. Ashton naštartoval. "Kde to je?" zamumlala som a otočila sa na neho.

"Za mestom" na chvíľu sa na mňa pozrel a ďalej sa venoval ceste. Rukami zvieral volant. "V lese" dohovoril a po celú cestu sme už ani jeden neprehovorili.
Ashton odparkoval na poľnej cestičke. Vystúpila som. Poobzerala sa okolo, zavrela dvere. Ruky som si zastrčila do vreciek. Ashtonova postava šla predo mnou hlbšie do lesa. Ja som ho nasledovala. Les bol viac a viac tmavší, až sme došli pred chatku, ktora bola opustená. Stále som sa obzerala okolo. Ashton sa pozrel najprv dnu cez okná a potom skúsil pomaly zvážiť. Ale bolo zamknute. Kopol do dverí. Rýchlym krokom zašiel za mňa. Rozbehol sa proti dverám a rozkopol ich. Všade bol prach.

"Ideš so mnou?" otočil sa na mňa. Len som prikývla a išla za ním. Všetko vyzeralo ako z hororového filmu.

"Prečo di myslíš, že je tu?" šepla som do ticha.

"Neskôr ti to vysvetlím" zamumlal. Vyšli sme po starých vŕzgajúcich schodoch. Chodbou šiel doprava a otvoril prvé dvere vpravo.
Luka som tam videla, ale v takomto stave som ho vidieť nechcela. Sedel na chladnej zemi, ruky mal spútané a nohy zviazané. Bol vychudnutý na kosť. Sedel tam ako kôpka nešťastia. Bol bledý a oči ml červené. Určite je pod vplyvom nejakej drogy.

"Luke" šepla som a po líciach mi začali stekať slzy. Prebehla som k nemu a rozviazala mu nohy. Vedľa neho bol položený kľúčik od pút. Toto mi nesedelo. Akoby mohol únosca nechať kľúče od pút tu. V tom mi to došlo.

"Ashton!" vykríkla som a rýchlo postavila Luka na nohy. "Chytili sme sa do pasce!" Ashton sa na mňa otočil.

"Veru mačička má pravdu Irwin!"ozval sa zvonku slizský hlas. Ashton prebehol k oknu.

"Ty sviňa!" vyríkol. Ja som už len počula zvuk odchádzajúceho auta. "Musíme ísť! Rýchlo!" vyšli sme na chodbu, ale tam už bolo plno dymu. Dole všetko horelo. "Oknom. Pôjdeš dolu prvá. Nie je to vysoko. Skočíš a ja zhodím Luka a potom pôjdem ja." otvoril okno. Vyliezla som na parapetu, zhlboka som sa nadýchla a skočila dolu. Zrejme som si narazila nohu, ale to mi je jedno. Postavila som sa. "Si v poriadku?!" zakričal Ashton.

"Som! Ide Luke." Luka posadil na parapetu. "Lucas! " vykríkla som, ten sa akoby prebral a pozrel sa na mňa. "Skoč!" Luke ani chvíľu neváhal a skočil. Odtiahla som ho k stromu a pozrela sa na Ashtona. Akurát sa chystal k oknu, keď spadol kus dreva krížom cez okno.

"Ashton!!" vykríkla som.

"Prídem!" počula som krik no nikde som ho nevidela. Vošla som dnu ale všade bol dym a plamene. Začalo ma dusiť. Po líci mi stekali slzy. Síce mi Ashton ubližoval ale toto som mu nikdy nepriala....

Pokračovanie na budúce...

Hey guys!
Taak?! Prosím nebyte ma! Nrkameňujte! Nezabite! :D prepáčte ale trochu vzrúša musi byť :D
#Brashton is Back!!!! Áno ❤❤❤❤ oni dvaja su cute :3
Vote a Koment :3

Bad Idea |a.i.|Sk ✔Onde histórias criam vida. Descubra agora