Lay Down {L.T.}

8. Rise

Pages between us
Written with no end
So many words we're not saying
Don't wanna wait till it's gone
You make me strong - Strong

V tú noc nedokázal zaspať. Stále rozmýšľal nad svojím želaním, ale neľutoval ho. Nevzal by ho späť, tak veľmi po tom túžil.

Keď konečne zaspával, myšlienky sa mu uberali iným smerom a dýchal pravidelne, zelenooké dievča sa snažilo dostať do jeho izby. Pripadala si ako Rómeo, ale to ona nebola. Ani Júlia nie, predsa len, liezla hore po dlhom konári, ktorý aj tak nečiahal po Louisove okno a nekričala na neho nezmyselné vety. Ale aj tak boli v podobnej situácii; aj ona mala zakázané stretávať sa s ním.

Keď bola kúsok od okna, ktoré mal našťastie pootvorené, skočila a už sa videla na zemi, ale dokázala sa zachytiť. Vedela, že má Louis dnes narodeniny a chcela sa mu ospravedlniť. Chcela sa mu ospravedlniť, že sa nechala ovplyvniť svojim otcom.

Potichu vliezla cez otvorené okno dovnútra, šúchajúc si oči, čím si zvykala na prítmie, pri ktorom musela žmúriť. Poobzerala sa po známej izbe a musela sa pozastaviť nad spiacim Louisom. Svoje tenké pery mal stiahnuté do rovnej priamky a oči sa mu zbesilo triasli - odhadovala to na zlý sen. Nikdy by to nepriznala nahlas, ale bol krásny.
Krapaje potu mu lepili gaštanové vlasy na čelo a ona si povzdychla - v kútiku duše cítila, že to kvôli nej má akurát zlý sen a to kvôli nej nedokáže pokojne spať. Ale mýlila sa.

Chlapec s gaštanovými vlasmi sa prehadzoval na posteli a v duchu si opakoval, že to všetko nemôže sledovať. Rozbité autá, mŕtve zakrvácané telá po asfalte a on ako malý chlapec so slzami na kraji. Nútil sa prebudiť, ale nedokázal to. Potreboval, aby ho niekto prebudil, ale nemal kto. Aspoň si to myslel.

,,Louis." Triaslo ním dievča, ale on sa ani nepohol. Skúsila to znovu a potom znovu, ale on spal ako zabitý. Občas sa zdalo, že sa zobúdza, ale nebolo tomu tak - dokonca sa ešte viac roztriasol. Chystala sa použiť inú, horšiu metódu, ale on akoby to vycítil, v tej sekunde svoje modré oči sťa ľadová voda oceánu upieral do tých jej - zelených. Bol v šoku, mal chuť začať kričať, ale neurobil to - stále si myslel, že sníva.

Louis:

Prudko som vydýchol, následne si utierajúc čelo vrchom dlane. Aj tak je to len ďalší sen, na čo sa vôbec snažím? Pokrútil som zbesilo hlavou, pretrel som si oči, znovu, znovu a znovu, ale stále tu bola - stála pri posteli a upierala na mňa svoje zelené oči.

,,Budeš to robiť dlho?" Zastavil som sa v pohybe, a skôr než som si znovu oči stihol pretrieť, ruky som zložil na matrac vedľa tela. Zažmurkal som a začal som pochybovať o tom, že snívam.

,,Louis? Si v poriadku?" Položila mi ďalšiu otázku a svoju malú ruku mi položila na rameno. Otočil som pohľad smerom na jej prsty a znovu som zažmurkal. Štipnite ma niekto, ak snívam. Svojou rukou som jej obalil tú jej, cítiac jej telesné teplo. Takže nesnívam - pomyslel som si, pretože vo väčšine snoch, sú všetci ľudia vrátane mňa studení ako ľad.

,,Louis?" Spýtala sa s obavami v hlase a ja som znovu vydýchol. Toto je realita; ona je reálna.

,,Ahoj?" Zakašlal som, pretože môj hlas znel hrozne a ona svoju ruku odtiahla, následne sa prechádzajúc po izbe sem a tam.

,,Čo tu robíš?" Opýtal som sa skôr, ako stihla niečo povedať a ona sa zastavila v strede chôdze.

,,Potrebovala som sa s tebou porozprávať." Prehlásila a rukami si vošla do vlasov v tej istej sekunde ako ja.

,,Uprostred noci? Mohla si zobudiť Katherin, vlastne," zasekol som sa a pozrel som sa jej do očí, ,,čo tu robíš? Ona vždy na noc zamyká, neverím, žeby na to za-"

,,Prišla som cez okno Louis, nikoho som nezobudila."

,,Mňa áno. Počkať, čo?" Zasekol som sa, keď som si uvedomil jej slová a pozeral som na ňu s otvorenými ústami - cez okno? Čo je blázon?

,,Vyliezla som po konári, čo máš pred oknom." Nevinne sa usmiala a ruku, ktorou ukazovala na spomenutý konár, stiahla pozdĺž tela.

,,Ho ho ho! Ten konár je asi tri metre vzdialený od môjho okna. Ver mi, skúšal som to, ale nedokázal som to. Mohla si si ublížiť." Postavil som sa - hneď ma zasiahol studený vzduch, ktorý sa linul z okna. Rýchlo som ho zatvoril a na svoju nahú hruď som natiahol prvé tričko, ktoré mi prišlo pod ruku.

,,Skočila som. Bolo to náročné, ale zvládla som to." Pyšne sa usmiala a keď uvidela môj nahnevaný pohľad, zamračila sa tiež.

,,Mohla si si ublížiť." Znovu som zopakoval, ale tentokrát potichšie a prikráčal som k nej. Sklopila hlavu a začala si v rukách žmoliť koniec svetru.

,,To už si povedal Louis, a áno viem, ale som v poriadku." Prikývol som a pokynul som jej, aby si sadla.

,,Tak späť k tomu prečo si prišla." Jemne sa usmiala a z ruksaku, ktorý mala na chrbte, vytiahla malú taštičku.

,,Všetko najlepšie." Jej úsmev sa ešte rozšíril a ja som sa na ňu pozeral ako na zjavenie. Toto bol dôvod, prečo ma budila uprostred noci? Aby mi dala darček?

,,To myslíš vážne?" Opýtal som sa s jemným úsmevom na tvári, ktorý som nedokázal potlačiť a ruku som strčil do malej taštičky, ktorú mi podala. V rukách som cítil studený kov, ktorý mi chladil prsty a pomaly som ho vytiahol. Po ceste z postele, keď som zatváral okno, som stihol zapáliť aj malú stolnú lampičku, ktorá mi teraz osvetlovala kovovú retiazku. Prstami som prechádzal po každom záhybe retiazky, a nemohol som uveriť ako ma dokázala dokonalo odhadnúť.

,,Jeleň predstavuje krásu, slobodu a šťastný život Louis a ty si ho zaslúžiš." Usmiala sa a pohladila ma po stehne. Ten dotyk ma rozhodil. Jemne som sa roztriasol a tentokrát to nebolo kvôli zlému snu - našťastie ona si to nevšimla a svoju ruku stiahla hneď.

,,Ja," zasekol som sa, ,,nechápem, ako si to mohla vedieť." Stále som si prezeral prívesok a občas som sa pozrel na ňu.

,,Ako som mohla vedieť čo?" Opýtala sa a zdvihla zábavne jedno obočie. Postavil som sa a začal som si vyzliekať tričko s dlhým rukávom. Nechápavo na mňa pozerala s polootvorenými ústami. Otočil som sa jej ramenom k tvári a v tej sekunde som pocítil jej studené prsty na mojej horúcej pokožke. Jemne prechádzala po atramente pod kožou, a povedal by som, že bola uchvátená. Rozžiarili sa jej oči, parkrát zažmurkala, neskôr sa usmievajúc a hladiac celou dlaňou moju ruku.

,,Je to krásne." Prikývol som, následne si obliekajúc tričko, aj keď jej dotyky by som chcel cítiť stále.

,,Sama si povedala, že jeleň predstavuje krásu." Usmial som sa a sadol som si vedľa nej. Pozrela sa mi do očí a skusla si spodnú peru.

,,Slobodu a-"

,,Šťastný život." Skočil som jej do rečí a pomaly som sa k nej začal nakláňať. Nevedel som čo robím, emócie ma ovládli a ja som mal neskutočnú chuť skusnúť jej spodnú peru ja - nie ona.
S rozšírenými očami sa odtiahla a ja som sa rozkašlal; trápnejšie som sa nikdy necítil.

,,Chcem sa ti ospravedlniť za môjho otca Louis, nezachoval sa správne." Rýchlo vyhŕkla, mierne sa červenajúc.

,,Prečo myslíš?" Opýtal som sa, snažiac sa ignorujúc fakt, že sa červenám až niekde na zadku z predchádzajúcej udalosti.

,,Zakázal mi sa s tebou stretávať, a mne je to ľúto. Pre prvýkrát ho nepočúvnem, nemôže mi hovoriť, čo mám robiť."

,,Nemusíš to robiť, mala by si ho rešpektovať."

,,Ale ja nechcem Louis."

,,Prečo?"

,,Pretože ťa mám rada." Usmiala sa a pohladila ma po ruke, následne si so mnou preplietajúc prsty.
Ona to myslela kamarátsky, ale ja nie. Začal som sa viac potiť, bola mi zima a cítil som ten neznámy pocit v podbrušku.

Naozaj som sa zbláznil, bohužiaľ, alebo bohuvďaka práve do nej.