Spaces

Chapter 6

"Tak, vitajte doma!"

Skoro som odpadla.

"V tomto budeme bývať tri mesiace?!" Zašepkala som si sama pre seba.

"Páči sa ti môj domček?" Opýtala sa Mariah.

"Áno, veľmi sa mi páči." Usmiala som sa na ňu a vrátila som sa ku zízaniu na dom, tentokrát so zavretými ústami.

"Zoberte si tašky a ideme dovnútra!" Zvolala teta a prebrala ma z tranzu.

Pustila som ruku Mariah a podišla som späť ku autu, teda ku kufru. Tomáš mi vybral kufre a jeden som si zobrala, keďže ten druhý mi odmietal prenechať.

Vošli sme do vnútra a sánka mi spadla už druhýkrát. Interiér bol presne taký, aký by ste v americkom dome čakali. Moderné zariadenie, po stenách samé fotky, doplnky, obrazy a pod.

"Poďte, ukážem vám, kde sú vaše izby." Kývla rukou teta a nasledovali sme ju po chodbe hore schodmi.

Vedľa mňa si veselo cupkala Mariah. Stihla som si všimnúť, že sme obišli kuchyňu a jedáleň. Vyšli sme po schodoch a prešli sme po väčšej chodbe, v ktorej bola zorganizovaná mini obývačka. Asi pre deti.

V tejto otvorenej miestnosti boli jedny dvere a dve chodby. Jedna išla rovno a druhá doprava. Teta zamierila rovno, pričom spomenula, že tie dvere idú do malej kúpelne. Na chodbe boli tri dvere.

"Tam vzadu naľavo je naša spálňa a bližšie je Chrisova izba. A tu napravo je.."

Otvorila dvere a vošla dnu. Nedočkavo som ju nasledovala. Vošli sme dovnútra. Izba bola naozaj krásna, len mi prišla trochu viac chlapčenská. Po stenách plagáty a na poličkách trofeje a pod.

"Tomáš, toto je tvoja izba." Oznámila.

Tak to bude asi preto, že to
je chlapčenská izba..

Prevrátila som očami sama nad sebou. Teta vyšla späť na chodbu a vrátila sa naspäť ku schodom. Tak zamierila do chodby napravo. Na tejto boli štyri dvere. Tri po bokoch a jedny na konci.

"Na konci je izba Mariah a jedna z týchto je tvoja." Zastavila sa v strede chodby a otočila sa na mňa. "Ktorá myslíš, že to bude?" Pousmiala sa.

Obzrela som si dvere. Vyzerali rovnako, čo som aj mohla čakať. Naľavo boli dve dvere a napravo jedny. Tak som skúsila tie napravo. Teta nado mnou len pokrútila hlavou a otvorila tie druhé.

Ukázala mi, nech vojdem dovnútra. Celá nedočkavá som podišla k nej a vošla do izby.

Tak toto už áno!

Obrovská izba, asi dvakrát taká, akú som mala doma. Žiadna ružová farba na stenách, ktorú som očakávala, keďže toto vraj bola izba Mariah. Ale nie..

Celá izba bola zriadená do tmavo-modrej a bielej. Obrovská posteľ, malé kresielko s telkou, stolík a knižnica. Po stenách milión doplnkov a na zemi samé malé koberčeky. Vyzeralo to viac než dobre. Bol to ako sen.

"Toto nemôže byť moja izba!" Zašepkala som tak, aby ma počula aj teta.

"Bude tvoja najbližšie tri mesiace." Usmiala sa.

"Bože môj! Ďakujem, ďakujem, ďakujeeeem!" Skákala som od radosti a vrhla som sa tete do náručia. "A ako ťa mám vlastne volať? Teta alebo Júlia?"