Spaces

Chapter 8

Zobudila som sa na zvonenie môjho úžasného budíku na mobile, ktorý mi vyhrával pesničku od Jack & Jack - Like That. Tá ma nikdy neomrzí. Hlave ten Skejtov začiatok. Ale späť k prebúdzaniu sa.

Vypla som budík a prevalila som sa na chrbát. Pozrela som sa na biely strop.

A je to tu zase..

Vstavanie skoro ráno, stres kvôli písomkám, nestíhanie na hodiny.. Bože, ako ja len neznášam školu. Na Slovensku by som ju ešte ten posledný mesiac prežila, ale toto je úplne nové prostredie.

Rozmýšľala som, ako to tam asi bude vyzerať. Akí tam budú ľudia a ako sa ku mne budú správať? Budú milí a zvedaví, alebo o mňa ani nezakopnú? Budem vôbec mať nejaké miesto v triede? A nájdem si vôbec niekoho na rozprávanie?

Ak nie, tak nevadí. Už som pár hodín na začiatku školy doma na WC-kách strávila. Alebo druhá možnosť je Tomáš. Za ním môžem tiež prísť. Alebo sa budem každý deň tváriť, že mi je zle a do školy nepôjdem.

To by som vlastne mohla urobiť aj dneska. Ale som príliš zvedavá nato, aby som tam nešla.

Odhrnula som zo seba perinu a posadila sa na okraj postele. Pozrela som sa na hodiny. 6:31. Do školy ideme o ôsmej, pretože cesta nám bude chvíľu trvať.

Vstala som a poriadne sa ponaťahovala. Vyspala som sa..no..celkom fajn. Vošla som do kúpeľne a ani som sa na seba radšej nepozrela. Rovno som si začala čistiť zuby a odišla som späť do izby. Tam som za pomoci ľavej ruky otvorila šatník.

Kým som si pravou čistila zuby, ľavou rukou som sa prehrabovala medzi tričkami a nohavicami. Išla som si vypláchnuť ústa a vrátila som sa k šatníku. Vytiahla som biele tričko s dlhými rukávmi a malými volánikmi na spodku, sivé máličko roztrhané skinny džínsy a zospodu som vytiahla tenisky.

Prezliekla som sa a vošla do kúpeľne. Keď sa tak zamyslím, už som medzi izbou a kúpeľnou prebehla minimálne trikrát. Vlasy som si zatiaľ nechala v drdole, pretože som sa chcela ešte namaľovať. Zakryla som si kruhy pod očami, prepúdrovala som si tvár, naniesla trošičku lícenky a maskaru.

Viac som toho nerobila, pretože som nevedela, či sa u nich do školy môžem maľovať. Rozpustila som si vlasy a prečesala som ich. Trochu som im dodala objem a nechala som ich tak. Prezrela som sa v zrkadle a vrátila sa do izby.

Skontrolovala som čas. 6:49. Čože? To mi zabralo iba pätnásť minút? Hlásim nový rekord! Vzala som si tašku a zošity tam nejak vtesnala. Našťastie je dostatočne veľká.

Zobrala som si mobil a prezrela som si sociálne siete, čo mi zabralo ďalších pätnásť minút. Mobil som hodila do prednej kapsy a obula som sa. Vzala som tašku a vybrala som sa po chodbe, smerujúc po schodoch do kuchyne.

Na chodbe som sa zrazila s rozospatým Tomášom v pyžame. Dosť ma to pobavilo, keďže ja som väčšinou vždy všade posledná. Zišla som do kuchyne a tam už teta dávala pozor na Daniela, ktorý papal niečo ako kašu. Nechcela som zisťovať, čo to bolo.

"Dobré ráno." Usmiala sa teta a podala mi jablko.

"Dobré." Vzala som si ho a dala ho do tašky, ktorú som položila k môjmu miestu. "Na desiatu budeme mať iba jablká?"

"Áno, je s tým nejaký problém?" Nadvihla jedno obočie.

"Nie! Práve, že som rada. Rodičia nás vždycky nútili brať si jogurty a také somariny, aj keď som vždycky chcela iba jablko." Uistila som ju a pozrela sa do chladničky. "Máme nejaké cereálie?"