Spaces

Chapter 21

Utorok prešiel a nič sa veľmi nezmenilo. Bola práve streda, kedy sme išli do divadla. Nevedela som, či ideme pozerať na predstavenie, na koncert alebo nám pustia film.

Ak to nie je predstavenie, tak si väčšinou pustím hudbu. Totálne milujem ľudové slovenské divadlo. Ostatní sa pri tom väčšinou nudia, no ja si to vždy užijem.

(*Ak niekto pozná predstavenie "Kubo", alebo nejako tak, tak ste úžasní :D.)

Keďže som, aká som, prišla som neskoro. Teda relatívne na poslednú chvíľu, vďaka môjmu "úžasnému" bratovi. Jeho logika je vstať neskoro a ešte ísť do sprchy. Čo znamená, že v divadle je s mokrou hlavou. Aspoň, že nás teta nechala zobrať auto.

Vošla som do obrovskej siene, kde bol hrozný hluk, ako to väčšinou pred začatím predstavenia býva.

Pohľadom som hľada nejakú známu tvár, no Alice je vraj chorá, Bree ani Belle tu nie sú a Brennen bude 100% meškať. A aj keď dorazí, nepustia ho dovnútra. Teda, tak to aspoň fungovalo u nás.

Zrazu na mňa začať niekto kývať. Bola celkom tma, no rozoznala som, že je to Ethan. Alebo Grayson? Chcela som ísť k nemu, lebo tam mal voľné miesto, no obsadila si to nejaká baba, hneď ako som sa priblížila.

Vtedy ma Mrs. Giordano so slovami 'I'm glad you're here, sweetie.' strhla za ruku, odviedla viac do predu a usadila ma vedľa nejakého chalana z úplne iného ročníka.

Sedela som úplne naboku, aby medzi nami bolo aspoň jedno miesto. Chcela som sa nenápadne otočiť, no pár sedadiel za mnou sedela učiteľka, ktorá všetkých utišovala a mňa stále upozorňovala.

Keď sa mi podarilo otočiť sa, nič som nevidela, pretože svetlá boli niekde v tramtárii. Zrazu sa pódium rozsvietilo a bolo jasné, že to bude koncert. Vyšli nejakí chalani a predstavili sa.

Čakala som, kým začnú hrať, aby som mohla posúdiť, či si mám zapnúť vlastnú hudbu. Boli celkom dobrí, až na to, že to bolo niečo ako Death Metal, takže som usúdila, že bude lepšie neohluchnúť.

Po pár minútach som trošku zadriemala. To mi tiež nevydržalo dlho, pretože okolo mňa niekto prechádzal a drgol do mňa tak, až som skoro zletela zo stoličky.

A kto iný by to mohol byť, ako Brennen.

"Zabijem ťa." Zamrmlala som, keď som znova privrela oči.

Ani mi nedošlo, že som to povedala po slovensky, pretože som stále mala slúchadlá v ušiach.

"What was that?" Nadvihol obočie a natiahol sa ku mne.

"Shut up." Odstrčila som rukou jeho otravnú, ušierajúcu sa tvár.

"Shath aph." Bľabotal si pre seba Brennen. Teda vlastne pre mňa, ale nepočula som ho.

"Halooooo." Vytiahol mi slúchadlo a zvriekol mi do ucha.

"Chceš aby som ohluchla?!" Zvýšila som naňho hlas.

Narovnal sa a mal prekvapený výraz.

"Wau, niekto dneska vstal ľavou nohou z postele." Skonštatoval.

Prevrátila som nad ním očami. Nohy som si pritiahla k sebe a tak som pololežala. Nenápadne som pozerala dozadu, či niečo neuvidím, no bola tma.

Potom som započula hudbu, ktorú hrajú. Nebol to žiaden Death Metal. Hrali pop, čo ma dostalo, pretože to znelo úplne inak, ako na začiatku. Tak som si slúchadlá odložila.

Brennen na mňa párkrát pozeral, asi aby čekol, či sa mi nezdvihla nálada. Vždy som sa tvárila, že som si ho nevšimla. Sadla som si normálne, lebo ma už začínal bolieť zadok.