Spaces

Chapter 18

iMessages
12:00am

Milka
Všetko naj k narodeninkám bby! ...

Deniss
Všetko najlepšie zlato! ...

__________

Nastal Deň s veľkým D. Dnes mám sladkých 16 rokov.

Zobudila som sa s úsmevom na perách. Do noci som si písala s dievčatami doma, keďže sú také úžasné a napísali mi už o polnoci. Aj keď u nich bolo päť ráno.

Bolo asi 7 ráno. Keďže som asi najlenivejší človek na svete, čakala som, že sa zobudím asi akolo 11.. No dneska sa to stať nesmelo.

Ponaťahovala som sa a na mobile si pozrela sociálne siete. Mala som pár upozornení, z čoho väčšina boli priania k narodeninám.

Odložila som ho a len tak sedela na posteli. Nevedela som, čo mám robiť. Tak som sa rozhodla urobiť to, čo vždy. Obliekla a upravila som sa. Samozrejme som ešte vykonala rannú hygienu.

Keď som sa vrátila do izby, bolo ticho. Usúdila som, že všetci pravdepodobne ešte spia.

Ľahla som si a pozerala si snapchat, kde som tiež mala pár správ. Usmievala som sa nad tým, čo mi tí blázni posielali.

Zrazu sa otvorili dvere a do izby s krikom vletela Mariah.

"Dobreee rááánooo, Misheeeell!!" Skočila mi na posteľ a vyobjímala ma.

"Dobré ránko." Usmiala som sa na ňu. "Ako si sa vyspala?"

"Super, dobre, úžasne." Skandovala. "Raňajky sú už na stole!"

Chytila ma za ruku a ťahala ma z postele. Dotiahla ma až do kuchyne, kde všetci raňajkovali.

"Dobré ráno." Potichu som všetkých pozdravila.

Sadla som si vedľa Tomáša a ticho nazerala do toho, čo čítal.

"Dobrú chuť." Usmiala sa teta, keď mi podávala tanier s hriankami.

Potichu som sa najedla, zatiaľčo sa v kuchyni rozhýbala konverzácia.

"Takže čo dneska plánujete robiť?" Opýtala sa, keď si konečne sadla oproti nám.

"Ja idem na DigiFest do New Yorku." Povedala som s posledným sústom v ústach.

(*Ak niekto nevie čo je DigiFest, vyhľadajte si DigiTour. :))

"A kto ťa tam odvezie?" Nadvihla obočie.

Tomáš neprítomne zdvihol ruku. Ja som naňho ešte pre istotu ukázala.

"A kedy tam ideš? Ako dlho tam budeš? Kedy ťa máme očakávať?" Začala sa vypytovať samozrejmé otázky.

"Začína sa to o desiatej, takže asi o deviatej. Budem tam približne do druhej. Cesta trvá približne hodinu, takže o tretej." Automaticky som odpovedala. "Načo ti to vlastne je?"

"Potrebujem vedieť, či ti mám chystať alternatívny obed." Rozhodila rukami. "Tomáš, ty tam budeš s ňou?"

"Nie! Ešte to by mi chýbalo, fangirlovať okolo nejakých teplých chlapčekov." Rázne odmietol.

"Nie sú teplí!" Zamračila som sa.

"Idem ju iba odviezť." Pripomenul. "A potom ju priveziem naspäť."

"Dobre." Prikývla teta.

*****

Začala som sa obliekať. Nevedela som, čo si mám zobrať. Asi po desať-minútovom hrabaní sa v šatníku som vybrala perfektný outfit.