Po víkende som bola opäť v škole. Ľudia ma brali ako invalida a stále mi chceli pomáhať a už mi to začínalo liezť na nervy. Našťastie idem dnes s Tomom dať sadru dole.
Na telesnej som morálne podporovala náš dievčenský lacrossový tím. V živote som o tom športe nepočula, ale vyzerá to byť sranda. Videla som aj Cameron, ktorej to naozaj išlo.
Po telesnej som sa ešte musela dotrepať ku skrinke, lebo som si tam nechala tašku.
Keď som išla dole po schodoch-aby som vyšla pred školu, kde ma čakal Tomáš-, niekto ma začal podopierať.
"Zvládnem to!" Povedala som frustrovane.
Nemôžem sa dočkať, kedy
sa zbavím tejto veci!
"Ok." Povedal neznámy a prestal.
V tom momente som zalapala vo vzduchu, pretože som strácala balanc.
"Isaac!" Povedala som prekvapene, keď som už visela na jeho tričku. "Uhm, prepáč."
"To je v pohode, aj ja som jednu mal. Asi na dva mesiace." Zasmial sa. "Bolo to hrozné. Všetci mi chceli pomáhať a robiť veci za mňa."
"Nevládal si chodiť?" Podpichla som ho.
"Mal som deväť! Vtedy tá sadra vážila viac ako ja." Rozosmial sa a ja s ním.
"Dneska už ide našťastie dole." Pozrela som dole na svoju nohu.
"Ako dlho ju už máš?" Opýtal sa, kým mi pomáhal zísť po schodoch.
"Dneska piaty deň. Nohu nemám zlomenú, takže bude v pohode." Usmiala som sa. "Vďaka za pomoc."
"Žiaden problém." Prikývol. "Maj sa."
Kývla som mu rukou a vyšla som pred školu. Išla som k nášmu autu a tam som počkala na Tomáša.
*****
Keď sme prišli, doma nikto nebol.
"O hodinu ideme, tak nezačínaj novú epizódu." Pripomenul mi Tom.
"Pokúsim sa." Sladko som sa pousmiala a zavrela sa vo svojej izbe.
Keď už nemôžem pozerať seriál-čo by som aj tak v pohode stihla-, povedala som si, že zrelaxujem ešte predtým, ako mi otvoria nohu. Teda nie nohu, iba jej momentálny obal.
Už som svoju sadru aj pomenovala. Volám ju Shell-y, alebo inak Škrupina, pretože to je prakticky škrupina na mojej nohe.
V kúpeľni som našla pár sviečok, tak som si ich rozmiestnila po izbe. Zavrela som okno, zatiahla záves na polovicu a všetky sviečky zapálila. Ľahla som si do postele a čítala som si knihu z internetu.
*****
Po sľúbenej hodine za mnou prišiel Tomáš a pomohol mi dostať sa do auta. Sedela som vedľa neho vpredu.
Hovoril mi o tom, aký to asi bude pocit, keď mi to dajú dole. On mal zlomené všetky štyri končatiny, jednu ruku dokonca dvakrát. Mala som opretú hlavu o operadlo a rozmýšľala som nad tým.
Vtedy som si spomenula.
"Otoč to!!" Zvrieskla som a chytila sa vecí okolo mňa.
"Pre Boha, nezvrešť!" Zvrieskol na mňa, pretože trhol volanot. "Čo ti šibe?! Až tak sa bojíš, že prídeš o Shelly?"
YOU ARE READING
Spaces
Fanfiction"I like you.." "Wait. You like me?" "Yeah, I like you." "But..you can't like me.." Michaela Kuffová, 16 ročná tínedžerka sa dostáva do sveta menom "Amerika". Tým sa aj plní jej celoživotný sen. Vďaka jej rodičom a blízkej rodine, môže ostať a užíva...
