Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°

-1-

"Áno, som doma do desiatej." povedala som a zložila. Mama mi volala kedy prídem domov. Človek  je rád, že sa jej zbaví a ona vám zametá za zadkom. Ako keby jej na mne záležalo. 

Práve si prezerám moje nové mestečko vedľa Londýna. Je to tu dosť tiché. Od mestečka pri divokom Londýne by som čakala možno niečo živšie. Nevravím hneď o súťaži Miss mokré tričko ale mám pocit, že rozhlas tu slúži len ako hniezdo pre bociany.

 Prechádzam ulice na mojom Unicornovi. Nie, nepreháňam sa tu na rohatom koňovi, ktorý prdí dúhu. Je to môj skate. Mám dva, Unicorna a Pegasa. Nerada to priznávam, ale očividne sú tie drevené dosky pre mňa viac priateľské ako tie banky krvi, ktorí sa nazývajú ľudia.

Práve sa snažím nájsť skatepark DARK, ktorého ceduľu som videla pred 50 metrami. Kým ho nájdem, tak sa vám pokúsim predstaviť.

Volám sa London Darlingova. Mám 17 a som z Írska. Mám dlhé hnedé vlasy po zadok a hnedé oči, nehovoriac o mojej tmavšej pleti. Takže samozrejme, som typická Írka! Hej no, môj talianský dedko došiel za babkou až do Írska a tam sa to zbehlo ku mojej mamke - a tak som tu. Takže ak to zhrniem- som Írka pôvodom z Talianska a žijem pri Londýne. Zaujímavé, nie?

Som "problematické dieťa". Teda, aspoň podľa každého učiteľa. Proste ma škola nebaví a chodím tam len preto aby som sa trošku pohrala z učiteľmi. Nemyslím sex! Ale menšie, neškodné žartíky. To oni sa idú z toho vždy posrať a volajú mojej maminke aby ma z toho vysekala. Tak či onak, každý úplatok nie je dostatočné tučný na to, aby sa vyrovnal učiteľskému zboru a ich petíciam a čo ja viem čomu. Žiaľ, z úplatkov sa nažerie tak akurát prerastený riaditeľ ale čo z toho, keď mu začne dávať výpoveď celá zborovňa? 

Tiež si občas zapálim či vypijem. Nie som alkoholik! Je to fakt len občas ,ale cigareta aspoň raz za deň musí byť. Takže áno, závislák na nikotíne by som si do dotazníku napísala.

Môj štýl je skate a tanec. Nič viac nepotrebujem. Samozrejme, čo sa týka tanca, tak ma nezaraďujte do baletiek či twerkujúcich buchtičiek, ale taký ten moderný tanec a tak. Sama to neviem popísať. 

Moje oblečie nieje nič zložité. Roztrhané čierne džíny, čierne triko, červeno-čierna košeľa. Zvyknem mať na sebe červený rúž, linku a špirálu, nič viac a nič menej. Môj šatník je vlastne dúha z dvoch farieb. Ja dúhy rada.

Moji rodičia nemajú radi môj štýl. Viete ako, oni sú, teda otec je majiteľ právnickej firmy a mamka je doktorka, vraj má nejaké postavenie, či čo. Proste super rodičia. Teraz sa do takej rodiny narodí dievča drzej povahy a so skatom v ruke. Oslavy hodné to teda asi nie je. 

 Rodičia sa už pomaly do mňa nestarajú nakoľko zistili, že to nemá zmysel. Inak povedané, je mi to u piči. Vďaka bohu! Dajú mi iba vreckové a maj sa, vidíme sa pri ďalšom výplatnom termíne. Dovtedy sa nepoznáme. A tak sa mi to páči. 

Majú môjho 12-ročného brata Jamesa a ten im robí radosť, nosí ružové svetríky a ulízanú ofinku. Áno, to už oslavy hodné je! Malý ulízaný buzerantík pobehujúci po mojom budúcom dedičstve ,dýchajúc ten istý vzduch ako ja. 

Bývame vo vile, teda ja to nazývam zámok ale tak čo, je to obrovské, a teraz aj nové nakoľko sme sa presťahovali z Írska len kvôli mne. Idem tu totižto na moju už 20-tú školu- jubileum by the way. Na školách totižto nevydržím nikdy nejako dlho, aj keď sa učitelia snažia tolerovať moje vtípky, tak im raz prasknú nervy a tak ma vykopnú. Moji rodičia sú síce vždy nasraní ale tak čo. 

Konečne som to našla! 

Veľká tabuľa kde stojí DARK. Pomaly som sa blížila ku budove, kde stál sekuriťák. Ja osobne by som prirovnala ku prerastenej gorile z holou hlavou a šunkami tuku za krkom ale...

Prišla som k nemu.

"Zdravím." povedala som a chcela si otvoriť dvere.

"Meno?" povedal nabúchanec a postavil sa pred dvere. Fakt ako gorila! Ak v tom to nemajú prsty steroidy, tak asi začnem jesť musli tyčinky.

"London Darlingova." povedala som a dala ruky v bok zatiaľ čo kontroloval nijaký zoznam či čo.

Pridaj drahý! Odpadne mi ruka od toho držania môjho bábätka.

"Nemám ťa na zozname." povedala a neodstúpil od dverí. Keby som tie dvere predtým nevidela, ani by som neverila, že tam sú. Taký Rambo tento chlapík je!

"Tak ma na ten zoznam pripíš." zdvihla som obočie alá Nápad za všechny prachy, čo?

"To nejde, musím mať pokyn od lídrov." povedal zamračene. Typický sekuriťák.

"Ale no tak! Nechcem tam rozoberať rampy! Chcem si len zajazdiť." povedala som a zdvihla Unicorna.

"Nič nieje zadarmo." povedal a naklonil sa ku mne z úškrnom.

Aha! Tie dvere tam fakt sú!

"Koľko." pregúľala som oči. Peniaze všetko vyriešia. Nie že by som to nevedela. Sú to jediný dôvod, prečo je fajn mať rodičov.

"50." povedal a narovnal sa.

"Na." povedala som a dala mu polovicu z môjho týždenného vreckového.

"Uži si to tu." povedal a ochotne mi otvoril dvere. Aký to anjelík zrazu! Bozaj ma, šunkohlav jeden!  

Usmiala som sa na neho a vyšla vpred.

Predo mnou stála dlhá miestnosť. Po bokoch boli schody a slúžili ako lavičky či tribúna. V strede bolo asi 5 rámp, na ktorých bolo pár ľudí. Celkovo tu nebolo veľa ľudí, možno 70. Je to málo na taký veľký skatepark. Ale na druhej strane sa nedivím, kto má na to aby vyhadzoval 50 libier denne?

"Ahoj. Som Calum." zrazu sa pri mne zjavil čiernovlasý chalan. Mal oči aziata ale nič viac. Nebol škaredý. 

Pozrela som dosť nápadne cez jeho rameno na skupinu odkiaľ prišiel. Bolo tam asi 5 chalanov a 10 dievčat. Sukničkári. Ale vyzeral v pohode, ale to je fuk, ja zrovna nehľadám banky krvi. Nikdy nehľadám a žiadne nepotrebujem. Falošné banky krvi. Teda, priatelia. Nepotrebujem ich, nakoľko, ako som spomínala na každej škole vydržím pár mesiacov.

Zoznamovanie berie príliš veľa energie a potom sa im musíte aj venovať! A to ani nehovorím o tom, že na nich míňate peniaze! Radšej si kúpim rybičku a aj tu nechám skapať hladom.

"Čo chceš?" pozrela som na neho znudene. Bol z mojej otázky prekvapený. Alebo z tónu mojej otázky?

"Ja len že či sa nechceš staviť." povedal a s úškrnom a ja som zdvihla jedno obočie. Mám rada stávky. Asi prvý krát, kedy mi nejde len o peniaze. Ide o ten pocit, že ste nad niekym vybrali. Materialistický suka alebo bezcitná suka. Hah, už viem prečo som čierna ovca rodiny.

"O čo?" vyprskla som na neho.

"Ukáž nám pár trikov a ak niekoho tu upútaš, tak tu budeš môcť chodiť na celý týždeň zadarmo." povedal dosť sebavedomo a zdôraznil zadarmo.

No ja chcem viac.

"A ak spadnem? Alebo proste prehrám?" spýtala som sa znudene. Ja a skate sme manželia už nejaký ten piatok, takže doteraz nie som nejako nadchnutá adrenalínom. 

"Tak budem mať jedno prianie. Hocijaké." zdôraznil hocijaké a mne to bolo jasné.

"Súhlasím len v tom prípade, ak zariadíš aby bolo moje meno na zozname. Navždy." Zdôraznila som posledné slovo. Ostal šokovaný. "Ale nech sa nepovie, tak ti splním 2 priania." ukázala som prstami číslo 2. Zaujalo ho to. Chytil si bradu a robil sa že rozmýšľa.

"Platí." povedal a podal mi ruku. Sebavedomo som s ňou zatriasla a zobrala Unicorna. Ide sa vyhrať.

Tak čo vravíte na prvú časť? :D