Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°

-16-

"Kde ideš?" spýtala sa podozrievavo Berta. Dobre vedela, odkiaľ vietor fúka. "Rodičia prídu dnes ráno! Skoro ráno!" zdôraznila. "Nemôžem si dovoliť, aby si tu nebola." dala ruky v bok. 

Ak by som mohla povedať situácie, kedy cítim strach, tak je to nasratá Berta s rukami v bok a plameňmi v očiach, keď sa snažím vytratiť z domu.

"Idem sa prejsť." zaklamala som, ale nedala som to najavo! Haha!

"O deviatej večer? Celá v čiernom? A s ruksakom?" spýtala sa podozrievavo, vedela, že vyhrala.

"Berta..." začala som prosiť. Kľakla som si na kolená, a spojila ruky.
"Bertááááá, prosííííím, len dnes." pozrela som na ňu smutne.

"Nie, London." povedala tvrdo s nezáujmom v očiach.

"Bertááááá." postavila som sa. "Plošííím." spravila som na ňu psie oči.

"Bude z toho veľký problém?" spýtala sa s ťažkým povzdychom.

"Dosť." prehlásila som úprimne a sama pre seba kývla hlavou.

"Ktorej učiteľke?" už mäkne! To je dobrá správa.

"Chemikárke, zobrala mi slúchatka." to že mám niečo pre Anjelika, som vynechala. Viete aká je, keď ide o "spoznávanie kamarátov".

"Nech si doma do jednej." prevrátila oči a otočila sa na päte do obývačky.

"Ďakujem, ďakujem, ďakujem..." opakovala som, a ešte ju stihla objať. Nemám tu najlepšiu vychovávateľku na svete?

Zabuchla som dvere a vyrazila. Priamou čiarou pred Jakeov dom.

***

"Meškáš." povedala som s klepkajúcou nohou o betón.

"Len 2 minúty." skonštatoval.

"Ale ty vždy meškáš." povedala som na obranu. "Kde je Lili?" spýtala som sa, keď z dverí nevychádzal nikto.

"Zaspala." mávol rukou.

"Fajn." mykla som plecami, a vydala sa smer škola.

"Čo chceš vlastne urobiť?" spýtal sa. Som rada, že sa dal do čierneho, a nevynechal detail čiernej čiapky.

"Všetko sa dozvieš." buchla som si na môj ruksak. Ostalo chvíľu ticho.

"Naozaj chceš aby ťa vyhodili?"spýtal sa do ticha.

"Je to môj hlavný rituál." povedala som.

"Hlavný? Ty ich máš viac?" zdvihol obočie.

"Vlastne áno. Jeden je aby ma vyhodili, a druhý je individuálny." dodala som.

"Nechápem." povedal.

"Neboj sa, raz ti to poviem." buchla som ho do ramena a priateľsky sa usmiala.

***

"Pššt!" zhúkla som po Jakeovi. Zakopol a drbol. Zase. To sú všetci chlapi takí? Zdvihol sa, a pokračovali sme chodbou. Kto by to povedal, že bude mať škola otvorené okno cez noc? Ach bože, tak naivné. Prebehli sme do zborovne, kde bolo niekoľko stolov.

"Ktorý je jej?" spýtal sa Jake.

"Je to jediná chemikárka na škole." otočila som sa k nemu.

"Tam!" ukázal na stôl v zadu. Rýchlo som tam prišla. Začala som sa hrabať na stole. "Je to jej stôl." Jake zdvihol moje slúchatka.

"Vďaka!" Vytrhla som mu ich.

"Čo teraz?" spýtal sa Jake.

"Choď strážiť či niekto nepôjde. Nezdá sa mi to tu." povedala som, a on prikývol. Vytiahla som z ruksaku bublinkovú fóliu. Všetko som začala obaľovať. Fór starý asi ako republika, ale stále úžasný. Všetko som obalila. Stolička, stôl, počítač, ceruzka či dokonca aj USB-čko. Diabolský som sa zasmiala, a spokojná zo svoju prácou som prišla ku Jakeovi.

"Čo si urobila?"premeriaval si ma pohľadom.

"Všetko obalila do bublinkovej fólie."usmiala som sa hrdo.

Iba sa nad tým uškrnol.

Vyšli sme zo zborovne, a prešli ku naším skrinkam.

"Číslo 274." povedal Jake. Postavila som sa pred jeho skrinku. Vytiahla som pár sprejov a začala. Modre pozadie, žltá svätožiara a biely anjel. Vyzerala to ako práca 10-ročnej školáčky, ale páčilo sa mi to.

"To ho nasere." usmial sa.

"V to dúfam." začala som baliť spreje.

***

"Všetko išlo ako po masle." prehlásil Jake.

"Áno, moc sa mi to zo začiatku nezdalo, ale fajn." usmiala som sa spokojne.

"Si naozaj fajn baba." povedal, a ja som zdvihla jedno obočie.

"Koľko je hodín?" spýtala som sa.

"Jedenásť" pozrel na svoje hodinky. "Prečo?" spýtal sa.

"Len tak. Ako Lili?" začala som javiť záujem.

"Dnes sa jej to páčilo. Dúfam, že ti nevadilo, že išla s nami." pozrel na mňa.

"Nie, je v pohode." prečo si zrazu ku sebe púšťam toľko ľudí? V Írsku som vyhodila aj tú blbú mačku, čo som dostala.

"Najprv sa ťa bála." usmial sa. "Musel som ju upokojiť, že nie si satan." zasmial sa.

"Ako vieš, že nie som satan?" pozrela som na neho, a znepokojila ho. "Vieš, som možno satan, prevtelený do dievčaťa." polemizovala som.

"Jasné." už sme sa prestali smiať. "Nechcem aby si odišla." povedal už vážne. 

Úplne zmenil jeho hlas. 

"Jake..." pozrela som na neho. "Nechápeš to." zakašľala som. 

"Tak mi to vysvetli." poprosil.

"Prepáč." povedala som, a myslela to úprimne. Ja som sa ešte nikdy neprepačovala, ale teraz som nemohla prísť o Jakea. Je jediný, kto mi rozumie.