Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°

-6-

Akurát bola prestávka. Začne mi anglina. Ide sa na to. V chodbe na mňa hneď padajú prekvapené pohľady. Hlavne nenápadne. OMG...

Vybehla som na poschodie a zabočila do celkom tichej triedy. Nebola ešte plná, bolo tu len pár šprtov. Sadla som si do zadu a venovala sa môjmu mobilu zatiaľ čo som sa kývala na stoličke.

Hádajte ktorý androidový maznáčik sa konečne napapa? Presne tak, môj Pou...

"Ahoj, môžem si prisadnúť?" vyrušil ma chutný chalan z výzorom najkrajšieho a najviac cute chalana na škole. Fakt kus. Hnedé prenikavé oči, tmavohnedé vlasy, ostrá sánka a celkom slušne vyzerajúci priateľský úsmev. Normálne ma z tej dokonalosti rozbolela hlava.

"Máš tu viac miest na sadnutie." ukázala som rukou na celú triedu. Viete, to že je niekto jebateľný hneď z neho nerob stred môjho vesmíru. 

"To hej." sklonil hlavu ale neodišiel. 

"Ak ma chceš baliť tak si to vyhoď z hlavy." venovala som sa naďalej mobilu. Ak neopustí môj osobný priestor do tridsiatich dvoch sekúnd- začnem byť hrubá.

"To nie, vlastne o to ide..." nervózne sa poškrabal za krkom. "Ja by som ťa nebalil lebo si..." jednorožec? "...dievča." bola som blízko. 

Je to gay!

"Hačni si." potľapkala som rukou na stoličku vedľa mňa. Stále som sa sústredila na mobil ale jeho potešenie z mojej odpovede bolo očividnejšie ako pedofília dôchodcu na detskom ihrisku. 

Čo sa to so mnou deje? Práve som niekomu dovolila pri mne sedieť? To sa mi v  živote nestalo. Ale to neznamená že sme priatelia. Ide čisto o moju slabosť voči jebateľným homosexuálom. Ešte neviem či ho vôbec chcem spoznať, nie to byť s ním priateľka.

Učiteľ vošiel do triedy a ja som sa donútila ku postaveniu. 

"Slečna, vrátili ste sa?" vyvalil na mňa oči.

"Nezabŕdajte..." znechutene som na neho pozrela. Ak má ešte niekto potrebu riešiť môj život, prosím, smer "do piče" je opačným smerom.

Začal niečo čmárať na tabuľu a ja som si ľahla na moju pohodlnú mikinu. Zvykla som ju vypchávať vyhriatymi vankúšikmi ale žiaľ, boli mi všetky zabavené.  Vyrušil ma až papierik od môjho spolusediaceho.

Som Jake

Super

:( čo som spravil?

daj pokoj

budeme spolu robiť ten projekt? :)

A vtedy som už na neho pozrela. Ostré svetlo mi udrelo do očí a náš šedivý učiteľ mi hneď nahnal nechuť do života, nakoľko bol to prvé čo som videla.

"Aký projekt?" spýtala som sa chlapca, ktorého meno mi vypadlo. 

"Na Anglinu, máme byť v dvojici." povedal usmievavo. Projekty som vždy robila sama alebo vôbec. Poprípade si stopla nejakého dementa, ktorý mi to spravil alebo dal dokonca aj svoj. 

"Mne je to fuk." povedala som a zase si hlavu vložila do mikiny na lavici. To posledné čo teraz riešim je projekt. Viac ma trápi, že kvôli škole pravdepodobne nestihnem dnes poobede svoj seriál. 

"Okey, takže u mňa?" nadhodil Jake. Ty kokos ja ho volám menom! Len projekt a tým to končí! Áno viem, takto znejú slová baby, ktorá má robiť projekt z nejakým ultra sexy hot vlhkosťspôsobujúcim BadBoyom a ona sa do neho zamiluje a bla bla bla... 

Ale po 1. rozhodujem, nemám ho rada, po 2. nevyzerá na BadBoya, skôr na cukrového chalana, ktorého máte chuť zjesť a následne sa s ním maznať cez brucho, po 3. a asi aj najdôležitejšie- je to gay.

"Nie, u mňa." povedala som hlavou v mikine. Našťastie zazvonilo. Vďaka bohu. raketovo som vyštartovala z triedy a na moje šťastie som narazila do Anjelika. Ale no, čo som komu spravila? Oukej, v kostole som nebola nejaký ten piatok ale dobre vieš, že by som sa roztrúsila na popol, oukej Kristus?! 

"To bolo náročky alebo si dúfala, že sa do teba zamilujem?" spýtal sa s úšrknom. Asi narážal na to, že som do neho vrazila. 

"To bolo náročky alebo proste len zlyhal kondóm?" prehodila som a pozdvihla prst smerom k jeho ksichtíku.

***

Obed. Jeden z časov kedy si musíš vybrať skupinu kde chceš patriť. Áno, presne tak
,ak si sadneš napríklad ku roztlieskavačkam, tak si odsúdená na večné machlenie make-upom. Športovci? Herecké výkony musíte mať vrodené. Emo? Čierna musí byť vaša šťastná farba, smutná farba, hladná farba ba či dokonca neutrálna farba. Chápete. No a ja? Možno by ste si mysleli, že nájdem odvahu si sadnúť ku skaterom/badboyom- na rovinu, odvaha by nebol problém- ale ja si sadnem sama. Mám totižto vlastný stôl s názvom "Mám u piči".

Pravidlá môjho stolu sú celkom jednoduché. A to síce: Dajte mi všetci pokoj a prijímanie ku môjmu šamanskému stolu je kurva zakázané.

"Ahoj. Môžem si prisadnúť?" spýtal sa Jake a prisadol si.

"Načo si sa pýtal, keď si si aj tak sadol?" neveriacky som na neho pozrela. 

"Sorry. Už som sa ti predstavil ale ty mne nie." povedal a zvraštil obočie.

"Odignoroval si moju otázku?" pokračovala som nechápavo. Jeho odpoveď sa však nedostavoval. "Som London." povedala som potichu a dúfala že to nepočul. Ale ja mám proste dnes šťastie!

"Pekné meno." skonštatoval a hodil si do úst lyžicu ryže. Iba som prikývla. "No a ten projekt. Príď ku mne o piatej. Bývam na..." nedopovedal lebo som mu skočila do reči.

"Príď ku mne ty. Budeme ho robiť rovno zo školy. U mňa." zdôraznila som poslednú vetu.

Zvyšok obeda sme prejedli potichu. Videl že nie som moc na konverzácie. Keď sme dojedli, tak sme obidvaja čakali pred školou.

"Kde máš auto? Nevieš ho nájsť?"zdvihol obočie.

Šibe ti? Ak by mne dali vodičák, pri prvej príležitosti by som skúsila jazdenie po vode či lietanie.

"Čakáme ho." povedala som zaujato do mobilu aj keď som len nezmyselne ťukala do menu.

"Baví ťa to?" spýtal sa posmešne.

"Čo ako?"zdvihla som zrak na neho.

"To s tým mobilom." povedal a pozrel sa pred seba.

"Hej." povedala som znechutene. 

Konečne! Bola pred nami limuzína v nej Viliam. Viliam vystúpil a otvoril mi dvere. Nasadla som a Jake stál na schodoch ako  pripečený. Mal otvorené ústa a div že mu tam muchy nevlietli.

"Halo. Jake, nebudeme čakať dokým sa tu nezosušíš." prehlásila som a konečne ho prebudila z tranzu.

"To je tvoje?" spýtal sa neveriacky a ukázal na limuzínu.

"Nie, rada nasadám cudzím do aut." odpovedala som ironicky. "Mám prachatých splodičov a už prosím ťa pohni zadkom lebo mi ten môj strpne." povedala som a už konečne nasadal.

"Ďakujem." povedal Jake Wiliamovi, ktorý za ním zavrel dvere.

"Kde bývate?" spýtal sa Wiliam Jakea.

"Ideme ku nám, robiť projekt." povedala som za neho.

"To naozaj?" spýtal sa neveriacky Viliam.

"No nie." povedala som ironicky. Cesta bola v celku v pohode, rozprávali sa hlavne Jake a  Wiliam. Vlastne ani neviem o čom.

Aish, ten seriál fakt nestihnem...