Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°

-4-

Hneď ako som vošla, vybrala som mobil, mám tam stiahnutý rozvrh. Matika. To dám. 

Vybehla som na poschodie a vošla do učebne s číslom 27. Hneď som oči upresnila na mobil.

"7:54. Nestíham." zamrmlala som si pre seba. Rýchlo som si hodila veci do zadnej lavice. Z batohu som vybrala šľahačku, niť, pero a knihu. Tých pár očí v našej triede na mňa čučelo.

"Máš problém?" zhúkla som po nich a presunula sa ku katedre. Všetci na mňa zízali. Ja som len prevrátila oči. Zobrala som krabicu, ktorá pôsobila ako kniha ale nebola. Dnu bol priestor do ktorého som nastriekala šľahačku, pružinka mi zaručí že ta šľahačka vyletí. Pružinku som spojila s perom niťou. Keď bude učiteľ alebo učiteľka chcieť niečo zapísať tak zdvihne pero a dostane menšiu nádielku šľahačky. Šibalsky som sa zasmiala a presunula ku svojmu stolu. Skate som si dala pod batoh a čakala.

Zvoní.

Do triedy sa presunulo ešte pár žiakov, vrátane Caluma či ako sa volal a tej jeho partie. Calum sa na mňa usmial a venoval mi jeden milí pohľad no ja som mu sebavedome venovala môj prostredníček. Je taký sladký až ma z neho bolia zuby. Jeho pohľad sa však nezmenil, práve naopak, bol ešte šťastnejší. Debil. Veď ja mu tie šikmé oči raz a navždy vyrovnám.

"Dobrý deň trieda." povedal učiteľ, ktorý mohol mať 50. Bol to plešatec ale dajme mu prezývku...čo ja viem. Plešinka. To sedí. Trieda sa postavila a to vrátane mňa. "Sadnite si." povedal a sadol si za katedru. Môj čas. Nahodila som obrovský úsmev. Zrazu som už len videla červeného, teda bieleho učiteľa ako sa stavia. Trieda sa začala tajne smiať. Snažili sa to zatajiť- ja nie. Vybuchla som do smiechu a začala sa rehotať. Až som plakala. Chaoticky som mávala rukami okolo seba a snažila sa nadýchnuť.

"Kto to bol? Ak sa nepri.." skočila som Plešinke do reči.

"Ja, ja som to bola." povedala som a utierala si opatrne slzy nakoľko som mala na sebe dosť drahú špirálu. "Mám ísť do riaditeľne?" spýtala som sa a dávala som batoh cez plece.

"Slečna Darlingova? Ou, áno, na vás si mám dávať pozor." povedal a začal si šľahačku utierať do servítky.

"Áno, presne tak, v plnej kráse." povedala som a uklonila sa ako princezná- aj keď ten skate kazil celý dojem.

"Sadnite si. Naša škola vás zvládne." povedal a venoval mi úsmev.

"Aspoň nemusím hľadať riaditeľňu." mykla som plecami a usadila sa na miesto.

"Mali by ste sa predstaviť." povedal a ukázal na miesto pred tabuľou.

"A potom odletím na jednnorožcovi." povedala som a venovala mu vtieravý úškrn.

"Slečna, bojíte sa? Hanbíte sa?" povedal vyzívavo.
To ma dostalo. Postavila som sa a išla krokom ku tabuli. Znudene som sa pozrela na každého v triede. Premeriavala som si ich. Ku Calumovej bande som však nedošla, zastavila ma Plešinka.

"Zaľúbili ste sa nám?" povedal dotieravo.

"Pff, a do koho?" odfrkla som mu.

"No je z čoho vyberať." povedal a ukázal rukou na celú triedu.

"Môže mi niekoho doporučiť? Keď to tak vravíte asi máte skúsenosti, ktorá je najlepšia v posteli?" povedala som a vyzývavo sa usmiala na učiteľa. Až sa mu parilo z uší.

"Mňa len tak nerozladíte." podišiel ku mne. Znechutene.

"Fajn." povedala som a pozrela sa opäť čelom k triede. "Volám sa London Rachel Darlingova a neznášam školu. Stačí?" spýtala som sa učiteľa.

"Nechcete povedať žiakom o vašich záľubách?"

"Milujem skatebording, tanec a tiež nie som chodiaca charita. Najlepšie bude ak sa mi budete vyhýbať, hovorím vám to teraz nakoľko vaši rodičia by vám to doma aj tak zopakovali." podotkla som a usadila sa. Počula som ako sa niekto uchechtol.
Pohľad mi spadol na modrookého blondiaka. Bol pri Calumovi. Vraždila som ho pohľadom. "Máš problém?" pozrela som na neho cez celú triedu.

"Ja?" spýtal sa a úškrn mu nezmizol.

"No nie ale tvoj pes." 

"Nie, len sa hráš na moc veľkú." povedal a úškrn mu zmizol.

"Na veľkú?" spýtala som sa zo zdvihnutým obočím.

"Áno." prikývol. Chcel ma vyhecovať.

"Áno presne tak!" zhúkla po mne nijaká prefarbená blondína. Botox všade a ten make-up.

"Ty si tam drž hubu len sa ten tvoj botox rozletí po triede!" zhúkla som na ňu a postavila sa. Ona si ide do mňa? No to teda ne!

"Nehúkaj po nej." postavil sa...nazveme ho Anjelik.

"Lebo čo? Udrieš ma? tak poď." povedala som a priblížila sa k nemu. Bol odo mňa pár centimetrov. "Poď." vyzvala som ho druhý krát. Ak začne bitku on, budem sa mať čím obrániť keď mu ten jeho ksichtík zmaľujem.

"Baby nebijem."povedal a hľadel mi do očí. Ja zase do tých jeho. Boli modré, fakt pekné ale bolo tam určite zlo. Neviem to vysvetliť. 

"Takže, keď ťa udriem tak mi nič nespravíš?" spýtala som sa a nahodila úšrkn. Aj chalanov som už zbila. Nikdy som v bitke neprehrala.

"Zato neručím." povedal a ešte viac sa na mňa natisol.

"Strč sa, ten tvoj face je pekný taký aký je, jedná fialová guľa by ti to dosrala." Povedala som a išla na miesto. Zobrala som si skate a batoh.

"Slečna kam idete?" zvolala plešinka.

"Do riti.Idem si zapáliť." povedal som a otvorila dvere. Chcela som vykročiť ale ešte jedna vec. Pribehla som ku tej botoxovej barbine. "To si ešte vybavíme!" povedala som a nasratá vybehla. Toto ma dostalo. Idem domov a dnes už o škole nechcem ani počuť.