Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°

-5-

Prišla som domov na skate. Otvorila dvere a modlila nech ešte niesu rodičia doma. Viete, ísť poza školu je samo o sebe prúser. Ale väčšina ide niekde mimo domov. Ja idem vždy domov. 

"Halo?" nevinne som potichu povedala v chodbe. Mama by ma prešla autobusom. A pre istotu dvakrát.

"Prečo nie si v škole?!" pribehla Berta.

"Je mama doma?" spýtala som sa a mierila opatrne do kuchyne. Teraz je každý krok pasca.

"Nie, nieje." zakričal Kevin z neďalekej kuchyne. Kameň mi spadol zo srdca. Mama by robila cirkus. Čo  cirkus! Tretia svetová! Vzdelanie je potrebné a podobné sračky. Poznáte to.

"To je dobre." povedala som a sadla si na barovú stoličku a pozorovala Kevina ako sa napcháva omeletou.

"Vyhodili ťa?" spýtala sa Berta sediac pri Kevinovi s vyčítavým pohľadom.

"Nie." odpovedala som a vytiahla mobil.

Môj Pou má určite anorexiu.

"Máš neospravedlnenú hodinu?" spýtal sa Kevin pomedzi žutie.

"Nie." čučala som do mobilu.

Nakúpim mu pizzu do zásoby.

"Tak prečo si doma?" spýtala sa Berta.

Bože, tu človek nemôže ani zabrániť svojmu Pouvovi aby spáchal samovraždu.

"Vydržala by som to tam ale bol tam jeden chalan a barbina, proste som sa nasrala." dopovedala som a Berta sa usmiala.

Počkať, takto sa reaguje za záškolactvo? 

"Chalan?" nadvihla nadšene obočie. 

Haló! Zdrhla som zo školy!

"Hej chalan." znechutene som jej odfrkla.

"Je aspoň pekný?" spýtal sa Kevin.

Priam Miss Blonďatá hlava.

"Je to kokot." odpovedala som hodnotiac jeho vnútorne rozpoloženie.

"Šak to stačí." odpovedal Kevin a ja som sa len usmiala. Berta prekrútila oči.

"Mala by si sa tam vrátiť." povedala Berta.

"Mala, ale nechcem."

"Nájdi si priateľov." začala ako vždy.

Jediné, čo som ochotná si nájsť je riaditeľňu aby som vedela, kde budem prebývať po zbytok tohto výletu.

"Nechcem." znudená odpoveď z mojej strany.

"Prečo?" spýtala sa zmätene.

"Aj tak na tejto škole nevydržím dlho..." povedala som už tichšie. Berta by totižto zase spustila monológ o mojich školách a to fakt nikto nechce.

"Ale to nemyslíš vážne! London Ráchel Darlingova škola je..." tohto som sa bála. Tieto výčitky poznám už naspamäť. Berta si pokecala asi 10 minút. Zasiahol Kevin! Ďakujem!

"Ženská už drž hubu, bolí z teba hlava!" povedal držiac sa za spánky Kevin.

"Ničí si život." skonštatovala.

"Prečo? Veď aj tak zdedí pár miliónov." dodal a dal si hryz z jablka.

"Mala by sa vedieť o seba postarať aj sama." povedala Berta a otočila sa na Kevina.

"No lebo James sa o seba vie postarať, to decko si nevie ani telku zapnúť. London si vie aspoň dupnúť a nenechá so sebou mávať ako James. "obránil ma Kevin.

"James ma dvanásť. London sedemnásť!" zdôraznila Berta.

"No a? Veď London v jeho veku bola už na piatej škole! A čo on? On tvrdne na tej snobskej súkromnej. Ale veď šak mne je to fuk." povedal zase a sústredil sa na jablko.

Aj Pouvovi by som kúpila jablká, keby tu niekto nekecal...

"Ty si kuchár a ja vychovávateľka, tak sa mi nemontuj do výchovy!" zdvihla výhražne ukazovák Berta.

"To je výchova ako z kórejskej príručky pre vojakov..."zašomral Kevin a zabočil do svojej izby.

Divadlo sa skončilo a tak som sa potichučky pokúsila postaviť zo stoličky. 

"Do školy!" zhúkla Berta a ukázala na chodbu. 

Plán zlyhal.

Neochotne som sa obula a nasadla s Wiliamom do auta.

"Ahoj London. Zase?" usmial sa do spätného zrkadielka.

"Hej. Bol tam kokot tak som išla domov ale aj z domu ma vyženú." posťažovala som sa. Rodina má držať spolu, nie?

"Ale prosím ťa. Neutekaj z boju! Zostaň a bojuj. Zachovala si sa ako zbabelec." povedal Wiliam.

"Praveže som bola milá." priznala som. "Keby že tam ostanem tak ich namieste zabijem." povedala som mu.

"Jaj, tak to je iná. Ale verím, že teraz už nezdrhneš domov ale rovno ich tam zmláť! Ukáž im že ty nie si taká, ako si myslia." lišiacky sa usmial a už vysadal nech mi otvorí dvere. Nechcem tam ísť ale idem si vybojovať rešpekt. 

Potom sa na to jebem a konečne si nakŕmim toho Poua.