Pri tejto pesničke sa mi časť dobre vymýšľala, takže k doplneniu atmosféry deja, vám dám signál :)
12. časť
V noci som ani nespal v izbe. Skončil som na povale. Proste stále som musel rozmýšľať nad tým Eloisiným záznamom.
Naozaj sa jej páčim?
Som mŕtvy, nemôžem sa jej páčiť. Však to je na hlavu. Ja som na hlavu. To že som tu už dvesto rokov po smrti je na hlavu.
„Jayden?"
Nadvihol som hlavu.
„Eloise." povedal som a sledoval ako si ku mne sadla.
„Deje sa niečo?"
Pozrel som do jej zelenkavých očí, rovnako ako ona do tých mojich. Len som na ňu tupo hľadel a znova si v hlave prehrával ten záznam. Ranné slnko nás osvecovalo cez strešné okno a príjemne hrialo. Bolo vidno, ako vo vzduchu poletuje prach.
„Chceš naozaj počuť pravdu?" povedal som.
Chvíľku na mňa zmätene hľadela. Nakoniec prikývla a pohodlne sa oprela o debnu, zatiaľ čo ja som sa opieral o truhlu od Christophera.
Zalovil som v myšlienkach. Teraz, alebo nikdy. Viac odvahy už mať nebudem. Myslím, že si zaslúži poznať pravdu, aj keď dvakrát pekná nebude.
Povzbudivo sa na mňa usmiala. Nadýchol som sa a začal.
Sedel som na konári a pohojdával nohami.
„Jayden!"
Rýchlo som sa vyšvihol hore na strom.
„Jayden viem, že si tu." povedala Valentine a zastala predo mnou. Zahákol som sa kolenami a spustil sa dole hlavou. Valentine vykríkla a ja som sa už smial.
„Zdravím slečna."
„Jayden ty nie si normálny."
Vyzdvihol som sa hore a potom poľahky zoskočil: „To mi hovoríš často."
„Asi aj zbytočne."
„Radšej by si ma mala oboznámiť, prečo si prišla. Nevyzeráš, že chceš dnes jazdiť." povedal som a pozrel na jej červené letné šaty, úzke okolo drieku a s rozšírenou sukňou s tenkými hnedými čižmami. Na hlave mala hnedý klobúk čo jej skrýval hnedé husté vlasy, a sledovala ma s tými výraznými sivými očami. Potmehúdsky sa usmiala.
„Neuveríš, ale Damian mi začal dvoriť aj oficiálne." zajasala a objala ma. Objatie som jej hneď opätoval.
„To už hneď tak skoro oficiálne?" opýtal som sa.
„Nebuď taký podozrievavý." udrela ma so smiechom do ramena, „Tebe sa len nepáči, že sa musíš o mňa deliť."
Zaškeril som sa: „Máš ma dokonale prečítaného."
„Sir Jayden, poznám Vás už od kolísky, bodaj by nie." povedala a odbehla odo mňa preč. Pousmial som sa a šiel za ňou. Zastala pri jednom zo stromov a vysadla na hojdačku.
„A kde máš ctiteľa?"
„On nie je taký aktívny o ôsmej ráno ako ty." zasmiala sa.
„To je chyba. Ak by som nebol, nemohla by si spraviť to čo teraz. Ledva sa dočkať rána, vynechať raňajky, obliecť sa a ísť sa za mnou pochváliť." povedal som a rozhojdal ju.
