Takže k tejto časti som pripojila aj trailer (mimochodom, môj prvý) takže ako vždy, názory ma potešia :3 :)
21. časť
Otvoril som oči. Podľa svetla som usudzoval, že je ráno. Podľa ticha v dome som usudzoval, že je neskoré ráno a všetci sú preč. Z postele sa mi stávalo ozaj ťažko, no vedel som, že posledné dni som sa nedostatočne venoval svojim dvom priateľom a treba to dohnať, a tak som vyšiel von s pár kúskami mäsa v obale a nejakým jedlom v kýbli. Reva tu bol tentoraz skôr ako Daron. Hneď ako som vyšiel sa na mňa díval z najbližšieho stromu, kdesi hore v korune.
„Daron!" zvolal som a položil kýbel na zem. Zdvihol som ľavú ruku a Reva mi poslušne bez zavolania zlietol na ňu. Daron k nám docupital a bez pozdravu sa rovno vrhol na jedlo, nad čím som sa musel zasmiať. Revovi som podával kúsky mäsa, až som mu naznačil aby odletel a on si vysadol na najbližší strom. Odstúpil som od neho, v pravú ruku som vystrel na hor, aby videl, že mám pre neho odmenu a ukazovákom začal krúžiť po oblohe. Poslúchol ma, zletel nízko na zem a kúsok predo mnou sa prudko zdvihol nahor, až kamsi vysoko nad úroveň strechy a tri krát zakrúžil nad celým areálom, až sa strmhlav spustil priamo na mňa a presne vtedy sa znova vyšvihol hore, keď sa mu do zobáka podarilo uchmatnúť mäso. Dávno som s ním takto netrénoval, a predsa si pamätal. Zakrúžil okolo mňa a ja som mu vysoko vyhodil odrezok mäsa, ktorý sa mu v letku podarilo zachytiť. Rovnako, no vyššie som mu hodil ďalší a aj ten šikovne zachytil. Ukazovákom pravej ruky som namieril na zem a spravil oblúk na mojej pravej strane a následne to isté ľavým ukazovákom na ľavej strane, zatiaľ čo Reva pozorne sledoval moje pohyby z nízkeho konára. Následne som prstom opísal kruh okolo seba a nastavil na úroveň hlavy svoju pravú ruku.
Reva zlietol k zemi, tesne nad zemou prešiel okolo mňa z pravej strany, následne sa otočil a potom z ľavej strany. Vo výške môjho pása ma oblietol, až som zacítil hrany jeho krídiel na bruchu, bokoch a chrbte a nakoniec mi vyletel hore, opísal ešte jeden kruh a potom mi sadol na nastavenú ruku. Nechal som ho dojesť zvyšné dva kúsky mäsa a nadšene ho pohladil po hlave, až mi ňou začal vrážať do dlane. Zasmial som sa. Vždy keď zistil, že nejakú prácu odviedol naozaj skvele, ľúbil sa neskutočne podlizovať a líškať. Preto som ho mal nakoniec na pleci a hlavu si obtieral o moje líce. Keď som ho prestal hladiť, štipol ma jemne do líca. Tak som ho hladil a pomaličky sa vracal k Daronovi, ktorý ešte nadšene oblizoval zvyšky jedla.
Nahol som sa k nemu, keď z kríkov pri nás sa ozval šuchot a Reva mi zletel z pleca. Okamžite som sa postavil a Daron začal vrčať.
Ozvalo sa zamňaukanie.
„Bože, Thomas. Kedy si ty vôbec ušiel?" opýtal som sa, keď čiernobiely kocúr vyšiel von a podozrivo si ma premeral. No vážne. Zaujímavé, že nikomu nechýbal. Vzal som ho na ruky, aj keď na prvý pohľad bolo jasné, že ho dvakrát pohodlne nedržím, a premeral si ho. Vyzeral byť v pohode. Nadvihol som obočie, keď ku mne natiahol labu bez pazúrov. Čo to chce?
„Si hladný? Pozrieme, čo sa nájde v chladničke, daj mi chvíľku." povedal som a položil ho na zem. Vďačného Darona som pohladil po hlave a aj za ušami, kde to zbožňuje. Potom som vzal kýbel do domu, do kumbálu a odrazu ma Thomas verne nasledoval.
„Zmenil si na mňa názor? Ah, hej, ide o to, či ti dám jesť." uškrnul som sa a kocúr sa o mňa obtrel hlavou.
„Pre jedlo čokoľvek, všakže?" povedal som a našiel mačaciu konzervu, ktorá bola ešte kupodivu dobrá, otvoril ju a položil mu ju na zem. Opatrne som ho pohladil po hlave, no neuhol sa.
„Ja neverím." ozvalo sa pobavene odo dverí a ja som sa uškrnul.
Eloise si kvokla vedľa mňa: „Kde si ho našiel?"
