Ahojte, volám sa Jessica a mám 15 rokov. Pochádzam z Miami. V živote som to nemala ľahké, práve naopak. Môj otec a môj najlepší kamarát Lucas zomreli v autonehode kvôli mne. Bolo to kvôli tomu že som šla na párty kde ma začal obťažovať môj bývalí. Môjho bývalého som sa bála a tak som zavolala ocovi a Lucasovi nech po mňa prídu, no už nedorazili. Prečo? Pretože to do ich auta vrazil kamión. Nikdy som si túto nehodu neprestala vyčítať a nikdy si to vyčítať neprestanem.
Mesiac neskôr
Je mesiac po pohrebe na ktorom som sa ja nezúčastnila pretože som to psychicky nezvládala. Mama ma preto cez prázdniny prihlásila k psychiatrovi, no ono to nepomáhalo. Po mesiaci môjho trpenia ktoré som prežila s mojou žiletkou, mama dostala pracovnú ponuku z Londýna (mama bola právnička). Prijala ju a to znamenalo len jedno a to že sa sťahujeme. Bola som rada že začnem nový život no musím tu nehať moje krásne spomienky no i smutné. Keď už boli všetky krabice naložené, nasadli sme do auta a vyrazali. Na tek dlhej ceste som zaspala. Zobudila ma až mama zo slovami: ,,zlatíčko už sme tu". Bez odpovede som si vzala svoje veci a šla už do svojej izby kde ma čakalo pár krabíc. Hneď som začala vybaľovať. Keď som mala dovybaľované dala som si pyžamo a pobrala sa do ríše snov.
Takže ľudkovia má vôbec zmysel pridať viac kapitól?
YOU ARE READING
Nikdy nie je neskoro
RomanceŽivot nie je vždy podľa našich predstáv. Tento príbeh je o 15 ročnej Jessice ktorej život dá poriadnu facku. Zvládne to?
