Nikdy nie je neskoro

9.Kapitola

Bol to on. Bol to ten neznámy.
Zbraň ti nepomôže. Nás je viac než vás.
Ja ho zabijem!!! Dereck si všimol že mám nervy. Vzal si mobil a prečítal si to. Dereck sa zasmial. ,,To si len chlapec myslí že nás je málo." tak toto ma dosť prekvapilo. Zdola som počula výkrik Barči. Zľakli sme sa obaja vzali zbrane a utekali tam odkiaľ zvuk vychádzal. Zbrane sme si schovali hneď potom čo sme uvideli.

Mike kľačal pred Barčou a v ruke mal krabičku s nádherným prsteňom. ,,Ty Barbora spravíš ma tým najšťastnejším mužom a vezmeš si ma?" Barča plakala moc. ,,Áno ano ano." povedala Barča. Nasadil jej prsteň na ruku a pobozkali sa. Je to krásne moja najlepšia kamarátka sa bude vydávať. Mám len 15 ale cítim da tak dospelá. Možno to je tým že sa vychovávam sama.

Ani neviem ako som sedela na gauči a všetci sme boli v dobrej nálade. Samozrejme zásnuby treba osláviť. Mám radosť aj za nich ale nedokážem byť šťastná keď viem že ten psychopat ktorý ma chce zabiť je niekde v mojej blízkosti. Postavila som sa na odchod do izby keď ma zastavil Dereck. ,,Láska si v pohode?" zobrala som ho za ruku do kuchyne. ,,Áno ale nedokážem byť šťastná keď viem že ma niekto chce zabiť."
,,Láska ja ťa ochránim a sľubujem že sa ťa nikto ani nedotkne okrem mňa samozrejme." vlepil mi bozk na pery a spolu sme išli do izby. Zaspala som asi ráno pretože bolo dosť vidno. A že prečo som nemohla spať? Lebo z druhej spálne kde je Barča a Mike vychádzali zvuky.... veď viete aké. A pritom sa zaspať nedalo. No nakoniec sa nám to podarilo.

Zobudila som sa na to že niekto na mňa hľadí. Otvorila som oči a zbadala Derecka. Och....on je krásny. Kľud nerozplývaj sa.

O dva týždne.
Za tie dva týždne sa nám nič nestalo dokonca mi ani nenapísal. Jedine Barča a Mike plánujú svadbu a ja sa teším s nimi. Sú taký zlatý. Dereck mi povedal že v dome máme troch mužov ktorí ma ochraňujú a v záhrade ďalších 10. (Pacilo sa mi ze v jednej knihe ich bolo vela sorry) Z mojich myšlienok ma vytrhla Barča so slzami v očiach. Potiahla ma za ruku do kúpeľne. ,,Jess.....ja....ja....som...t-t-tehotna." keď to povedala fuuuuha. ,,A v čom je problém? Máš 18 ty a Mike sa milujete a idete sa brať. Dieťa k tomu patrí." skončila som môj celkom dlhý monológ.

,,Ja sa bojím že to nepochopí."
,,Pochopí. Ver mi. Daj sa dokopy a choď za ním. Daj mi potom vedieť čo ako. Ja mám tento problém už dlhšie." sklonila som hlavu.
,,Č-čože? Ty si tehotná?"
,,Hej... V tretom týždni. Idem na potrat mám 15."
,,Nie!!! To ti nedovolím!!" zakričala Barča a rozbehla sa za Dereckom. Ja som utekala za ňou ale nestihla som ju tak rýchlo.

,,Dereck Jess je tehotná v 3 týždni a chce ísť na potrat." vychŕlila to zo seba príliš rýchlo.

Pohľad Derecka
Jess chce ísť na potrat? To nie.
,,Láska je to pravda?" Barča prosím nechaj nás osamote." bez slova odišla z izby. Podišiel som k Jess čo mi na to povie.
,,Ja áno ale mám 15 a ty to dieťa nebudeš chcieť. Sme mladý." sklonila hlavu. Ja som jej ju zdvihol a pozrel sa do jej modrých očí. ,,Láska čo ťa to napadlo? Máš 15 a sme mladý a nič na tom nemení to že to dieťa chcem či sa ti to páči alebo nie. Milujem ťa a postarám sa o teba a to malé. Žiadny potrat. Jasné?!" povedal som a vlepil jej bozk na pery.
,,Ale ja budem škaredá a guľatá."
,,Nikdy nebudeš škaredá a ani guľatá jasné? Milujem ťa." vlepil som jej ďalší bozk. Ako ju ja milujem. Pod srdcom nosí naše dieťa.

Pohľad Jess
Zobral to fajn. Ok odteraz sa budem zväčšovať. Idem za Barčou ako je na tom ona. Zaklopem na izbu nič. Počujem len vzliky. Vôjdem a vidím Barču na zemi ako plače.
,,Čo sa stalo?"
,,Jess on on odišiel." keď toto povedala mala som chuť ísť ho zabiť. Šla som dole po schodoch a uvidela som Mika. Sedel na gauči a tak som sa postavila pred neho. On sa na mňa pozrel a tým som začala svoj dlhý monológ.
,,Tak teraz ma počúvaj. Barča je tehotná. To dieťa si jej spravil ty. Požiadal si ju o ruku. V živote keď budete manželia k tomu patria aj deti. Viem že to možno teraz prišlo skoro. Ale zapamätaj si že ťa miluje a ubližuješ si ju. Nezaslúžiš si niekoho ako je ona tebe by som ani odpad do ruky nedala. Ja som tehotná mám 15 ale Dereck sa zachoval ako chlap a to má 17. Nie je ani dospelý a to dieťa chce. A ty 19 ročný sa zachováš ako zbabelec a utečieš? Si chudák..." vlepila som mu ešte poučnú facku. Pozrela som sa na schody a stál tam Dereck a Barča. Obidvaja ešte vykoľajení z toho čo som spravila. Ale on si to zaslúžil. Ako som sa blížila na schody počula som ako Mike kričí. ,,Jess prepáč." ja som sa len falošne usmiala a zakričala ,,Ospravedlň sa snúbenici a nie mne u mňa si už klesol na nulu" a pobrala som sa do izby. Ľahla som si do postele keď v tom som počula ako ma niekto objal a vzal do náruče. Bol to Dereck. ,,Láska dnes si mu to povedala veľmi dobre. A ďakujem za to čo si o mne povedala. Milujem ťa." otočila som sa k nemu a pobozkala ho. ,,Povedala som len pravdu. Aj ja ťa milujem."

Bolo nejak 15:30 keď sme vyšli z izby. Doma nebol nikto iba lístoček v kuchyni.
Jess prepáč. Išiel som s Barčou ku doktorovi aby potvrdil či je tehotná. Mike
Lístoček som pokrčila a vyhodila. S Dereckom sme šli do obývačky a pustili si film. Ani neviem ako a bolo 9 večer. Počula som buchnutie dverí a ako vošli obaja do izby. Nemala som chuť pozreť sa na Mika.

,,Ahojte. Tak teda tehotná som budeme dve." povedala Barča objala som ju.

,,Jess ja p" nestihol dokončiť Mike lebo som mu do reči skočila ja.
,,Neospravedlňuj sa. Mne to je vlastne jedno lebo pre mňa si len kamarát. Ale nabudúce sa viac snaž a nebuď zbabelý." objala som aj jeho mal toho dosť.

Bolo už dosť neskoro a tak som si šla ľahnúť. Z môjho zaspávania ma zobudil krik z dola.....

Takže dnes 1073 slov. Som dobrá. Neviem ako či má význam ďalších kapitól ale ja vás ešte chcen otravovať. Vaša Tin.