Nikdy nie je neskoro

3.Kapitola

Hneď keď to uvidel začal sa ma na všetko vypytovať. Neviem prečo ale ja som mu verila a povedala som mu o celom mojom živote. Keď už bolo neskoro šli sme spať ja do hosťovskej a on do jeho izby. Viem každý si teraz pomyslíte že ste čakali že sa niečo stane, no on taký nie je. Žeby bol teplý? Áno moje podvedomie sa ozve v nesprávnej chvíli a k tomu pobozkali sme sa....

V posteli som ležala asi 20 minút ale bola búrka a ja sa ich bojím. Nevedela som zaspať tak ma napadlo že pôjdem za Dereckom. Áno a čo spýtaš sa ho či môžeš spať s ním lebo sa bojíš? Bude si myslieť že si malé decko. Áno zas moje podvedomie no tentokrát som ho nepočúvla a šla za ním. Zaklopala som potichu no z izby sa ozvalo: ,,Jess deje sa niečo?"

Otvorila som dvere a vošla. Dosť som sa hambila no strach z búrky bol väčší. ,,Ja...no...nemôžem spať bojím sa búrok... mohla by som si ľahnúť k tebe?"

,,Jasné poď." povedal Dereck. Ja som si k nemu ľahla, on ma objal odzadu a dal mi bozk na dobrú noc.

No nedalo mi ešte niečo. Chodíme spolu? Chce byť vôbec si mnou? Nakoniec som mu tu otázku položila. ,,Dereck? Spíš?"

Nie normálny človek v noci nespí... zas moje podvedomie. Nemyslela som že odpovie no stalo sa.

,,Čo sa deje Jess?''
,,Ja len že... my teraz spolu........chodíme?" spýtala som sa dosť zahanbene.
,,Áno Jess ale už prosím spi." dal mi bozk a ja som sa pobrala v jeho objatí do ríše snov.

Keď som sa zobudila Dereck ešte spokojne spal veď sú prázdniny. Pomaly som sa vytiahla z jeho zovretia a šla do hosťovskej kde som si spravila rannú hygienu dala make-up a samozrejme obliekla a všetko čo k tomu patrí. Nudila som sa a tak som si pozrela na mobil či niekto volal. Kto by mohol volať keď tvoj otec a najlepší kamarát zomreli kvôli tebe? A nemáš žiadných kamarátov. Prečo musí byť moje podvedomie zlé no i pravdivé?

Ignorovala som to a pozrela sa na mobil: 21 zmeškaných mama
3 správy mama
Správy som si pozrela. V každej boli tie trápne slová kde si? Si v poriadku? Žiješ? Prepáč. Bolo mi to jedno. Je pravda že som sa nahnevala len kvôli tomu že mama má priatela. Ale nie je to skoro? Možno nie ale ja sa s tým nedokážem vyrovnať. Nie takto skoro. Nie? Ale chodíš s Dereckom. Tvoja mama tiež potrebovala niekoho. ,,Ale oná ma mňa!!!" Dosť hlasno som to skríkla no Dereck spí.

Možno to je pravda. MAme som sa nevenovala iba sa utápala v mojom smútku. Mama chce začať žiť mala by som aj ja. Ale není tu môj naj kamarát ktorému sa pôjdem vyplakať na rameno zo zlomenej lásky. Nie je tu ocko ktorý zazrie škaredo na každého chlapca ktorého si donesiem domov. ONI tu nie sú a ani nebudú. No i žiaľ mi ich nevráti.

Myslím že pôjdem domov ospravedlniť sa mame. Nemala som na ňu vyskočiť. Zbalila som si teda veci a Dereckovi nehala na linke lístoček: Zlatko dosť som premýšľala. Idem domov dnes príď ty ku mne. Milujem ťa :-*

Zobrala som si veci a odišla. Po asi cca pol hodinovej ceste som prišla domov. V dome nik nebol iba lístoček na stole: Jessie prepáč. Prídem v nedeľu, potom sa porozprávame. Tu máš peniaze. Ľúbim ťa mama.

Dnes je piatok takže budem sama dva dni. Bude tu Dereck. Hmm znie to dobre.

Vybalila som si tých pár veci a pípol mi mobil. 1 správa od Derecka.
Láska prídem o 15:00 vyhovuje? Mohli by sme niekde ísť nech si ešte užijeme leto. Milujem ťa :-*

Odpísala som mu že dobre teším sa a bla bla bla. Tie zamilované keci vás asi nezaujímajú. Bolo len 11 hodín a tak som poupratovala dom. Ako som upratovala čas len utekal a bolo zrazu 14:30. Rýchlo som sa prezliekla dala rýchlu sprchu a vlasy si učesala do strapatého drdolu. Vyzeráš dobre. Ooo prvý krát čo moje podvedomie nie je hnusné. Zrazu zazvobil zvonček no to kto tam bol som nečakala....

Bol tam...

Taaaakže zajtra ďalšia kapitola ahojky