Nikdy nie je neskoro

4.Kapitola

Bol tam....
Človek z ktorého mám neskutočný strach. Celé dva roky čo som s nim chodila ma bil, obťažoval... jedine nedošlo k znásilneniu to by som už nezvládla... Áno ale tie bitky si tolerovala že?

Stál tam môj bývalí. Chcela som zabuchnúť dvere no on dal medzi dvere nohu a tak to nevyšlo. Vošiel do domu a začal sa približovať ku mne. Neukazuj mu že máš strach. Za chvíľu je tu Dereck on ťa zachráni neboj. Upokojovalo ma podvedomie. Najhorší hlas ktorý nenávidim bol ten jeho.

,,Ahoj srdiečko." Povedal jeho nechutne slizkým hlasom. Bolo mi ma zvracanie. Uvedomila som si že už som opretá o stenu. Bol nebezpečne blízko.

Mala som strach no to čo sa za ten mesiac aj dva týždne vo mne nahromadilo. Ten hnev na neho a všetko.... mala som chuť ho zabiť. ,,Čo chceš ty hajzel?!!" Skríkla som po ňom a po mojom strachu nebolo ani zmienky.

,,Ale, ale divoká... to mám rád." Usmial sa a to bolo ešte nechutnejšie. Pozrela som sa na hodiny bolo 14:55 ok to zvládnem... Mala som hrozné nervy. Zrazu moja ruka bola na jeho líci. Áno JA som mu dala facku ale zaslúžil si to.
,,Ty bastard nedotýkaj sa ma!!! Daj tie svoje slizké ruky zo mňa a vypadni!!! Pokazil si mi celý život... N.E.N.Á.V.I.D.I.M. Ť.A.!!!" Kričala som o dušu. On len na mňa nemo pozeral. Kopla som ho medzi nohy na čo on klesol k zemi a zvíjal sa v kŕčoch. Vybehla som hore do izby po mobil a vytočila Derecka..
Zodvihol vďaka... ,,Láska kde si... prišiel bývalí... Bojím sa." Na druhej strane sa ozval ten jeho sladký hlas: ,,Za minútu som tam daj si pozor." Ok minúta to by som zvládla. Šla som dole no ON tam nebol...

Bála som sa. Odrazu som pochytila na svojich bokoch niekoho ruky. Boli to ruky toho bastarda. Prudko som sa otočila že svoj pohyb zopakujem no na to mi odpovedal: ,,Ani to neskúšaj lebo skončíš zle." Počula som vyrazenie dverí v ktorých stál Dereck so zbraňou v rukách. Pozerala som sa vystrašene ale zbraň? To nie....

Ozval sa Dereck: ,,Vypadni a ešte raz sa k nej priblížiš odstrelím ti hlavu." Môj bývalí zdrhol. On fakt zdrhol. Áno zdrhol ale neuvedomuješ si že Dereck má zbraň? Och áno...

,,Dereck..... ty.... máš...zbraň???" Vyšlo zo mňa miesto ďakujem a podobne... Dereck si zbraň schoval a objal ma. Cítila som sa bezpečne.

,,Myslím že sa musíme pozhovárať" povedal Dereck. Šli sme teda na gauč a on začal.

,,Ešte som nikdy nehovoril nikomu o mojom živote si prvá. Takže moja mama zomrela kvôli rakovine. Otec to nechápal a tak začal drogovať. Spravil si tým dlh u veľa ľudí myslím mafiánov. Keby som nebol sám dlh nesplatím. Mal som ale brata o 4 roky mladšieho...mal... Jedného dňa som prišiel domov a otec ležal v kaluži krvi... pri ňom plakal môj brat. Mal len 5 rokov a videl svojho otca zomierať. Otca mi bolo jedno ale môj brat. Vyhrážali sa mi že zabijú aj brata ak nebudem pre nich pracovať. Prácou mysleli zabíjať ľudí ktorý neplatia. Súhlasil som a myslel že tým ho ochránim no nie. Oni zabili aj jeho!!! Moja práca ma začala baviť. Robiť zle druhým.. myslel som si že tým nejako pomstím brata. Zabil som celkovo 56 ľudí... no keď si prišla ty.... chcem ťa chrániť lebo ťa milujem..." povedal a ja som spracovala informácie ktoré mi povedal. Muselo to byť ťažké a tak som sa rozhodla že ho kvôli tomu neopustím. ,,Dereck, ja ostanem pri tebe aby si vedel že som pri tebe. Tiež ťa milujem. Ale kto sú tí ľudia s ktorými bývaš?"

,,To sú adoptívni.... no to je jedno." Povedal Dereck. Musela som ho pobozkať no to som nevedela čo sa stane... ani neviem ako som sa ocitla ležať v mojej izbe na posteli nahá vedľa Derecka. Jedno viem a to že chcem len jeho a neopustím ho. V objatí Derecka som sa pobrala do ríše snov.

Noooooo môže byť bude to ešte zaujímavejšie... asi