Nikdy nie je neskoro

6.Kapitola

Neznáme číslo. Otvorila som sms a bol to Dereck.
Viem že som to posral. Na plnej čiare. Chcem len aby si vedela že ťa stále milujem. A hrozí ti nebezpečenstvo.

Jasné pán Dereck si myslí že na takéto hlúpe reči mu skočím. A nie je to vtipné!! Dobre odpíšem mu.
Dereck ak si zo mňa strieľaš nie je to vtipné. Miluješ ma? Tak prečo si ma nechal? A nehovor tie reči ako chránil som ťa. Tomu ja neverím.

Na odpoveď som nečakala dlho.
Tak to nemusím hovoriť nič. Ale aj tak ťa milujem. A o Lukovi viem, never mu.

Ako to že o ňom vie? A vôbec ja si vyberám priateľov. Nevadí. Pípne mi ďalšia sms. Od Luka
Pôjdeš so mnou dnes na skate? :-)
Nieeeeee Luke ich miluje. Zavolám Barči ona to na nich vie a nebudem tam sama s...Lukom.

Jasné o tretej v skate parku :-)
Zavolala som Barči a oznámila jej že ide s nami. Nemala na výber tak len súhlasila. Bolo už 15:30 tak som sa obliekla, dala si make-up a cop. Pred domom ma už čakala Barča a tak som si vzala skate a šli sme.

Z diaľky sme videli Luka... Vyzeral... no bol to proste Luke. Šli sme za ním. Po hodine skatovania (neviem jak sa to píše) sme si sadli na lavičku. Barča šla kúpiť vodu a Luke sa ma spýtal to čo som nechcela.

,,Tak aká je odpoveď?"
,,Luke ja....nie prepáč. Zatiaľ nie."
So sklamaním v jeho očiach odišiel. To si posralaaaa. Fakt? Neviem to....

S Barčou sme sa pobrali ku mne domov a všetko som jej povedala. Pozerala na mňa dosť prekvapene.

,,Ty ho fakt nechceš? Alebo ešte nevieš? Alebo Dereck?" Pýtala sa ma Barča a ja som nevedela.
,,Ja neviem či ho chcem. A Dereck mi dnes písal že ma miluje. Ja viem nemala by som mu veriť ale on bol ten čo bol pri mne nie Luke."
,,Rob to čo cítiš." Povedala Barča a objala ma. Večer mi pípla sms. Od Derecka.
Prosím stretnime sa zajtra o 13:00 v parku.

Mala som jasné že pôjdem chcem aby mi to vysvetlil.
Dobre.

Bol už večer a tak sme si ľahli a zaspali.

Vstala som o 12:00 faaaajn ešte hoďka. Dala som sa dokopy a vyrazila do parku a Barča domov. Bývala o tri domy vedľa.

Dereck sedel na jednej z lavičiek v parku. Sadla som si k nemu a povedala: ,,Nezačni ma obmäkčovať hlavne vysvetľuj."
Len súhlasil a začal. ,,Fakt som ťa chránil. Dva dni pred tým než sme sa rozišli bol za mňou Luke. Povedal že ak ti nedám pokoj zabije ťa. A to som riskovať nemohol. No pár dni dozadu som sa dozvedel že Luke ťa chce uniesť a predať. A to mu nedovolím. Prosím poď aspoň na nejaký čas bývať ku mne. Jess... prosiím. Povedal a ja som neveriacky pozerala. Luke... to preto bol sklamaný ale i nahnevaný. Nešiel mu plán podľa jeho predstáv.

,,Dereck... ja prepáč. Dobre pôjdem ale povedz mi jedno. To preto mu nemám veriť? A... " to som nestihla dopovedať a už ma pobozkal. Mala som roj motýľov v bruchu. Ach ako mi chýbal. Z parku ma šiel odprevadiť domov a šli sme k nemu. Mama je tehotná a tak ma k Dereckovi pustila. Ešte je jeden týždeň prázdnin. A potom budem uňho i cez týždeň. Mam matku ktorá mi verí i keď mam 15.

Po ceste sme šli ruka v ruke a s úsmevmi na tvárach. Museli si pomyslieť že sme sfetovaný. Nevadí. Zrazu sme počuli za sebou niekoho bol to Luke. Utekal za nami. Dereck vybral zbraň a namieril na Luka. Luke spravit to isté len namieril na Derecka.

,,Nie prosím... Luke choď hľadať iné dievčatá. Nehaj ma." Povedala som so slzami. Nenapadlo ma nič iné len sa postaviť pred Derecka. Tak nejak som dúfala že nevystrelí lebo som jeho najlepšia kamarátka. No nič. Padol výstrel mne do brucha. Spadla som Dereckovi do náručia. Povedal mi,, milujem ťa prepáč, zas som ťa neochránil." Počula som aj výkriky ako nieee!!! Počula som Lukov hlas ktorý kričal prepáč Jess....musel som. A potom som upadla do tmy.

Neviem ako dlho som mimo alebo som mŕtva no nevládzem. Zbadala som ocka. Objal ma a povedal že musím byť silná a to znamená že sa preberám.

Otvorím oči a vidím Derecka, mamu a jej priateľa a Barču. Všetcia maju zaslzavené oči. Nejde mi nič povedať ale napokon to zvládnem.

,,Dereck.." všetky oči sa pozerajú na mňa. ,,Láska...prepáč." povedal Derecka pobozkal ma. Chytila som ho za ruku. Všetci ma objali. Mama sa necítila dobre a tak išla i s jej priateľom domov. Barče volala mama a tak musela tiež. Ostal tu mne dôležitý Dereck.

,,Ako...ako dlho som bola...mimo? Spýtam sa Derecka.
,,Láska tri týždne aj dva dni."
,,Kde je Luke?" Áno toto sa pýtam.
Dereck má výraz ako povedať či klamať. No napokon povie.
,,On...on sa zabil hneď potom ako ťa postrelil. Nechcel ťa stratiť." Toto boli slová ktoré som počuť nechcela. Spustil sa vodopád sĺz. I keď je Luke ten čo ma postrelil, mal na to nejaký dôvod. Mám ho aj tak rada.

V nemocnici som strávila ďalšie 2 týždne. Po prepustení som šla k Dereckovi. Staral sa o mňa ja som chodila do školy. Chýba mi ocko, Luke. Ach prečo? Z mojich myšlienok ma vytrhne zvonček. Crrrrrrn. Konečne domov. Vezmem si veci a utekám k Dereckovi. Nie je doma. Čudné. Je osem hodín a on nie je doma. Počujem buchnutie dverí. Stojí v nich Dereck. ,,Musíme odísť. Zabijú ťa." Povie Dereck a tým sa začína môj útek o život.

Ďalšia časť zajtra táto ma 930 slov. Tinka