Nikdy nie je neskoro

8.Kapitola

Ideme do Írska. Vyšla som z domu. Vidím Barču a nejakého chalana vedľa nej. S Dereckom som si vymenila udivené pohľady. Toto mi vysvetlíš Barča pomyslela som si.

Prišli sme k nim.
,,Barča toto je kto? Ide s nami?"
Chcela som byť odpornejšia. Nevyšlo.
,,Toto je Mike. Môj priateľ. Ide s nami. Dúfam že nevadí." Toto mi fakt povedala?
,,Dobre ja som Dereck, toto je moja priateľka Jess. Môžeš ísť aj ty hlavne rýchlo na letisko." Povedal Dereck a podal si ruku s Mikom ako ja.

Na letisko sme prišli včas na náš let. Sedela som s Dereckom. Oprela som si hlavu o jeho rameno a zaspala.

,,Cestujúcich prosím vystúpiť." Zobudil ma hlas letušky. Keď sme vystúpili šli sme...do nejakého domu.

Dorazili sme pred veľký dom. Vyzeral božsky. Oh Dereck milujem ťa.
Dnu to bolo ešte krajšie. Hneď ako sme vošli som utekala na poschodie aby sme mali najlepšiu miestnosť na spálňu no nie? Vybrala som najväčšiu izbu na poschodí. Keď sme sa dovybaľovali prišla mi sms.
To že si utiekla ti nepomôže. Ja si ťa nájdem.
Po líci mi stiekla slza. Ja sa bojím. ,,Zlato? Čo sa deje?" Spýtal sa ma Dereck približujúc sa ku mne. Neukážem mu tu správu. Iba sme prišli. Alebo? Neskoro. Môj mobil vytrhol z ruky a čítal si to. To mu dovolíš? Je to tvoj mobil! Povedalo podvedomie. Ja ho tak nenávidím. Dereck pozeral na displej dosť vážne.
,,Nikam nechoď ostaňte doma. Idem si niečo vybaviť som tu do hodiny." Povedal Dereck. Dal mi bozk na čelo a odišiel.

No fasa. Bojím sa a on odíde. Nenapadlo ma to najlepšie a na sms som odpovedala.
Kto si?! Čo odomňa chceš? Musela som opustiť mamu. Baví ťa to? Týrať ma?
Ja som odpísala. Nie som normálna. To čo by mi ani vo sne nenapadlo že odpíše.

Som človek. Viac ťa zaujímať nemusí. Chcem pomstu. Zabila si mi brata a ja ho pomstím.
Ja? Ja som nikoho nezabila. To si zo mňa snád niekto strieľa.

Nezabila som nikoho!! Neviem kto si ale daj mi pokoj!
Áno ja som mu zas odpísala. Nie som normálna.

Pokoj si mala doteraz. Príjemný pobyt v Írsku zlato.
Kto to doparoma je! A ako vie kde som! Nie neodpíšem. Už som to aj tak pokazila.

Po hodine domov príde Dereck. Má nervy. Čo sa stalo?
,,Prečo si mu odpísala? Takto si ťa vystopoval a vie kde si. Prisahám ak ti niekto ublíži je mŕtvy!!!" Kričal Dereck.
,,Ja....ja...ja.... prepáč." Povedala som so strachom a slzami ktoré chceli ísť na povrch. Nie na nie som silná musím byť silná. Prišiel ku mne Dereck a objal ma. Do ruky mi dal zbraň.
,,Budeš ju potrebovať. Takto viem že si ako tak v bezpečí." Pošepkal mi do ucha a vtisol mi bozk na pery. Áno viem strieľať. Kým sme boli doma chodili sme na streľnicu. Som v tom dobrá. Bolo už dosť neskoro a tak som išla do izby dala sa do pyžama a ľahla si vedľa Derecka.
Keď sme už ležali pípol mi mobil. Ach nie bol to on. Zas.

Takže dnes su dve časti kratšie. Viem už teraz že pridám asi takých ešte 16-18 častí a potom koniec.Vaša Tin.