Temnota môjho srdca

Sledovaná

Ako malé deti sme si dali závod domov, síce nie preto lebo začala byt tma a mama ma volala domov ako keď som bola malá, ale preto lebo začínalo svitať a musela som byť v posteli aby to nevyzeralo divne že som nespala a som taká plná energie. Dobehla dom pred dvere a Alex bol zamnou. Dobrhol a urobil okolo mňa otočku. Krútila dom sa za ním, aby dom ho videla. Zrazu zastal a ja som sa zapotácala. Skoro som spadla, ale Alex ma chytil jeho svaly súbtake pevné. Cítim ako ma pevne drží tými svojimi rukami, akoby som bola pierko.
,,Ale Elis veď si nepila alkohol čo sa tu tak tackáš."
Zasmiala som sa a ked ma položil jednu ruku som mala okolo jeho krku. Dívala som sa mu do tých jeho krásnych čiernych očí. Potom som prerušila chvíľu ticha.
,,Tak ja pôjdem aby dom to stihla ked sa naši zobudia."
Usmial sa a pustil ma.
,,Dobre, tak ahoj kráska a nezabudni o deviatej v sídle."
,,Samozrejme tak ahoj."
Rýchlo som vybehla do izby. Bol víkend takže dnes všetci dlho spali. Ležala som na posteli a dívala sa von oknom. Vyšlo slnko a o nedlhý bolo počuť detský krik. Pozrela som na hodiny. Bolo 8:54. Sa takú krátku dobu nestihnem prísť do sídla bez toho aby som bežala. Som ja ale trtlo. Zobrala dom si taxi.

Ten vodič sa na mna tak divne pozeral. Každú chvíli sa na mňa díval a keď som sa naňho pozrela, len rýchlo odvrátil zrak. Poprosila som ho aby ma odviezol k parku, aby som náhodou neprezradila miesto nášho sídla. Ako ma onaučila Elis musíme sa udrživať v tajnosti, či už pred ľudmi alebo našimi nepriateľmi. Vystúpila som a smerovala k banke. Už som bola skoro pri nej, keď sondu všimla že ma ten taxik'ar sleduje. Rýchlo som prešla na druhú stranu k malím obchodníkom. Do jexńeho som vošla a šla som na záchod. Zobrala som telefón a volala Alexovi. Po asi troch pípnutiach zdvihol.
,,Ahoj Elis kde si už si tu mala byť.
Zadýchaná a v strese som vysštekla.
,,Niekto ma prenasleduje."
Odtiahol sa od telefónu pretože bolo počuť v pozadí ako nadáva.
,,Do riti našli ju."
Potom sa vrátil späť.
,,Kde si."
,,V malom obchodíku oproti banky. Ehm.. Na WC."
,,Ostaň tam idem po teba."

Po dvoch minútach niekto zaklopali na WC.
,,Elis si tam?"
,,Áno som."
,,Vylez nemame moc času."
Vyliečila som z kabínky. Alex otvoril okienko, a vyhodil ma hore. Najprv som preliezla ja potom on. Spadla som manžel ako kripel. Chytil ma za rameno a ťahal preč.
,, Čo sa váľaš na to teraz nieje čas. Vidím že by sa ti zišiel tréning."
Nastúpili sme vzadu do auta a doviezli sa k zadnému vchodu banky. Vliezli sme dnu a výťahom sme vyšli do ,, oddychovej obývačky ". V kresle sedela Tía.
,,Elis si vporiadku už som myslela že sme ťa stratili. Musíš nám povedať kto ťa sledoval."
,,Ja neviem zobrala dom si taxi a ten chlap ma vysadil v parku. Keď som bola skoro pred bankou všimla som si že sídle ceĺy čas za mnou, vošla dom do obchodu a volala som Alexovi."
Prižmúrila oči akoby sa jej to nezdalo.
,,Dobre teda dnes zostaneš prejstotu tu. Zajtra pošleme obhliadku a podľa situácie ťa pustíme domov. Si pre nás jediná nádej."
,,Viem. Ale nevzdám sa, nech sa deje čokoľvek."