Prvá mŕtvola

58 3 0
                                    

Stojí hneď oproti mne, díva sa na mňa a pritom ma nevidí. Alex je prikrčený na druhej strane steny. Je to len na mne keby mi niečo povedal počuli by nás a boli by sme odhalení. Strážcovia nás nevidia to je pravda ale tonto vie že niekto tu je. Cíti ma. Pomaly čo najtihšie sa snžím dostať spomedzi steny a strážcu. Je moc blízko. Jeden pomalý krok. Druhý. Moc sa trasiem, musím sa ukľudniť. V poslednej chvíli stihnem urobiť posledný pomalý krok keď natiahne ruku pred seba, na miesto kde som pred chvíľou stála. Tak to bolo tesné. 
,,To bolo divné, akoby ... No nič."
Povie strážca a odíde. V tom z druhého rohu vybehne kopa strážcov. Zakryjú Alexa. Tlačím sa k stene. Je ich hrozne veľa a nakonci vlečú niekoho v povrazoch. Keď všetci prejdú Alexa nikde nevidím. Našli ho? Nabúrali do neho a odniesli ho zo sebou ? Prechádza posledný stráži ktorý zhasína fakle v tuneli. Tma. Nič nevidím a práve mi vypršala neviditeľnosť. Tak to je zlé. Neostáva mi nič iné než sa pohnúť v pred a dúfam že nájdem Alexa a nenarazím na strážcov. Chvílu počkám a potom sa pohnem. Prikrčená pri rohu s jedinou výhodou že mám čierne oblečenie, takže ma nie je moc vidno, sa pomaly zakrádam tunelom. Dva rôzne smery. Musím si dávať pozor, kráčam v pred a obzriem sa za seba či náhodou niekto nie je za mnou, keď do niekoho vrazím. Nevidím mu do tváre. Chytí ma za ramená a zasmeje sa. Smeje sa z nového úlovku? ,,Vidím že byť nenápadná ti nejde." Ten hlas hneď spoznám, je to Alex. Zhlboka si vydýchnem a dám si dole kapucňu. ,,Už som si myslela že si jeden z tých mužov." Tlmene sa zasmial. ,,No poď madam neviditeľná." Zachichotala som sa a chytila ho za rameno. ,,Počkaj. Mne už vypršala neviditeľnosť."
,,Tak to ťa potom tak nemôžem volať. To rýchlo napravíme ."
Podal mi malú flaštičku s najhnusnejším obsahom aký som kedy pila.
,,Inak čo v tom je? Chutí to ako žabí sliz."
,,To bude tým slizom."
Opäť sa potichu zasmial. Po tejto informácii ma naplo. Koho by aj nie, keby vie že pije žabí sliz. Bleee. Potichu sme sa zakrádali ďalej. Prišli sme k časti s väznicami. Pri vchode stáli dvaja strážcovia. 
,,Týchto tu musíme odrovnať."
Povedal Alex.
,,Dobre teda, aký máš plán?"
,,musí to byť potichu takže navrhujem uškrtiť."
Uf tak mám niekoho zabiť. Myslela som že ich len nejako omráčime. Moc sa mi nechce nikoho zavraždiť, ale musím zachrániť Tinu. Teda ak je nažive.
,,Tak dobre teda." Z veľkými výčitkami nakoniec súhlasím.
,,Ja si berem toho v pravo."
Potichu sa prikradneme naraz ich chytíme zozadu okolo krku a zabijeme ich. Teda ten môj sa ešte chvíľu trepe ale nakoniec skoná.
,,Boli to vlkodlaci. Strážcovia Temného Pána."
Vyteká z nich čierna krv. Potom som sa začala triasť. A tak Alex podišiel ku mne a chytil ma za rameno.
,,Pomôže ti, keď ti poviem že si zabila svojho nepriateľa?"
Viem že to bol môj nepriateľ no trasiem sa ešte viac. A viac.
,,Elis čo ti je ?" 
Padnem na zem.
,,Elis počuješ ma? Čo ti je?"
,,Zabiť, zabiť musím ich zabiť viac." Vlasy sa mi rozžiarili.
,,Do riťi. Ešte sa nevieš ovládať."
,,Alex prestaň, zvládnem to."
Odpovedám a snažím sa nájsť nad sebou kontrolu. Ešte stále trasúc sa, sa snažím postaviť sa na nohy. S menšou pomocou Alexa sa nakoniec ukľudním. Vydáme sa smerom popri celách. Nikto nás nevidí. Pohľad mi padne na ležiaci osobu na zemi v celi. Tie blond vlasy poznám. To je Tina. Preboha je mŕtva? Alex odomkne zámok a ja rýchlo vbehnem dnu. Chytím ju za ruku. Je studená a je celá bledá. Telo má posiate modrinami.
,,Kusni ju!"
,,Čože?" 
Nechápem čo tým myslí. Peečo by som ju mala kúsať?
,,Keď ju kusneš premeníš ju."
Zaváham no nakoniec ju kusnem. Jej krv mi chutí. Dokonalá, no potom si uvedomím že jej nechcem ublížiť a tak sa odtiahnem. Na ruke kde som ju kusla jej ostali dve malé bodky. Odrazu stmavla jej vlasy vybledli. Zakašlala a posadila sa. Oči mi zažiarili. Ona žije. Objala som ju.
,,Elis čo sa stalo prečo sme v celi a prečo máš cierne vlasy a zelené oči? A kto je hento?"
Zasmiala som sa. Budem jej museť všetko vysvetliť.
,,Vezmeme ju na základňu."
Keď si ju Alex prehodil cez plece, vtedy vinikli jeho svaly. Musím uznať že je silný.

Temnota môjho srdcaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora