Temnota môjho srdca

Ja vs ja

Keď som sa zobudila, tak som ešte chvíľu ostala v posteli. Mala by som ísť do školy, ale nemôžem odýsť. Miesto každodenného zhonu som si pripravila čaj v kuchynske a keď som sa obliekla smola som do odpočinkovej miestnosti pozerať svoj obľúbený seriál. Nedokázala som sa sústrediť. Zrak mistále odbiehal k tej knihe. Po chvíľke hmírebie sa som vstala a zobrala tú knihu. Cítim ako mi bije srdce ked sa jej tak dotýkam. Ani neviem skla to bola strana ale proste som ju otvorila priamo pri tom blbom šutri. Len som tam tak st'ala a dívala sa naň. Vlasy mi žiarili na čierno. Také lesklé, preblikávali akoby nimi elektrický pŕud prechádzal. Oči prešli zo zelenej do čiernej. Všetko zelené zmizlo. Srdce mi búšilo a mala som chuť niekoho zabiť. V tom vošla Tina do dverí. Hneď som po nej skočila. Vybehol za mnou Alex a nejaký jeho priblblí kamaráti a začali ma od nej ťahať. Vzpierala som sa a vyvliekla som sa z jeho rúk.
..Zavolajte ešte dvoch!"
Do dverí dobehli ďaľší. Znova som skočila po Tine, no keď som k nej letela niekto ma chytil za nohu a stiahol k zemi. Dopadla som tvrdo rovno nosom na podlahu. Vyskočila som na nohy. Stála som tam obkľúčená. Pozerala som sa okolo seba a hľadala príležitosť. Jeden sa priblížil zozadu. Schytal to a len dopadol na podlahu. V tom som vybehla do medzierky ktorá tam zostala. Chytili ma pod pazuchy a pritlačili k zemi. Ďaľší dvaja mi chytili nohy a jeden si cezomňa ľahol. Prestala som sa mykať. Najprv povolil ten čo ležal potom pomaly púšťal jednu nohu. Keď už mi pobolievalo aj druhú vykopali dom nohy a tým dvom v prednú som pekne vrátila rovno do ksichtu. Len som sa postavila do stredu a vyhĺasila som.
,,Chcem ju."
Ukázala som na Tinu. Pustili ju a vbehlo do kruhu.
,,ja vs ty."
Vyhlásila som.
,, Elis prosím nerob to. To niesi ty."
,, Nevolaj ma Elis!"
,,Prosím vspomeň si. Za tou maskou zlá sú stále ty."
Nachvíľku som si uvedomila čo to robím no hneď mi to bolo zase jedno.
,,Nie! Zavrú hubu a bojuj. Bojuj!"
,,Elis viem že by si nikdy nikomu neublížila. Sopmeň si včera si sedela v tom kresle a dívala si sa na mňa. Pametáš si na svoju rodinu? Ani im by si neublížila."
Ostala som tam stáť a premýšľali som nad tým čo práve povedala. Však sa mením na zrúdu. Túto myšlienku som zamietla a skočila som po nej. Niekto ma chytil okolo pása a ťahal od nej preč. Stáli sme tam v rohu a on ma obímali šepkal mi do ucha. Telom mi prebehli zimomriavky.
,,Ahoj Elis. Si krásna keď sa hneváš."
Alex ma tam tak držal zatial čo mne sa v hlave spriadali plány ako sa od neho dostať.
,,Viem že ma túžiš zabiť, ale to nie ty po tom tak veľmi snívaš. Mne by si nrublížila. Nedokázala by si to."
Potom mi dal jemný bozk na líce. Povolil zovretie a ja som sa zniesla na zem. Prisadol si ku mne a len sme tam tak sedeli v kútiku. Potom sa postavil, chytil ma pod kolená a pod lopatky nesúc ma do mojej izby. Bola som v šoku. Položil ma na posteľ. Zmohla som na len na jediné:
,,Prepáč."
,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať."
Pobozkal ma na čelo a odyšiel.