Domov

47 3 0
                                        

Sedela som v kresle v rohu, keď okolo Tiny pobehovali sestričky. V tejto budove je fakt všetko. Tak si tu tak sedím na 51. poschodí, dívam sa na krásnu Tinu s bielimi vlasmi, ktoré vidím iba keď odíde jedna sestrička. Po hodine sa začnem nudiť a tak idem výťahom na poschodie kde som bola prvý krát keď som sem prišla. Namieriť si to rovno ku knižnici. Váham či si pozrem tú knihu, ktorú mi ukazoval Alex. Som zvedavá pozrem sa za seba a chytím ju do rúk, keď v tom do izby vojde Alex.
,,Ahoj Elis vidím že ťa tá kniha zaujala."
Trošku sa začervenám.
,,Ahoj Alex. Chcela som si pozrieť ten kameň."
,,Nuž ale to by si nemala, ešte sa nevieš ovládať."
Má pravdu ked som ho videla oči mi zčervenali a vlasy rozžiarili. Ešte musím trénovať. Alex podišiel ku mne.
,,Vieš tak mi napadlo, nechceš sa ísť prejsť?"
,,Jasné prečo nie."
Vyšli sme von z budovy. Ked sme vyšli von zistila som že sme vyšli z banky. Ta budova je vysoká a iba na prízemí je banka. Od tiaľ vedú tajné dvere, ktoré vidíme iba my. Nadprirodzení. Zašli sme do parku. Prechádzali sme sa a smiali. Potom sme si sadli na lavičku a mne sa zlacnelo za domovom.
,,Alex, mohla by som ísť domov?"
,,Ale samozrejme nikto ťa tam nedrží."
,,Och ďakujem,tak ja idem máj sa vidíme sa neskôr.
,,Samozrejme a Elis."
,,Áno?"
,,Zajtra prosímťa príď o 9 na 46 poschodie."
,,Dobre budem tam."
Odišla som domov. Z hodiny náuky pravidiel viem že nesmiem nič nadprirodzené robiť v blízkosti ľudí. Takže som šla pomaly domov aby som sa náhodou nerozbehla ako výchor.

Zazvonila som na zvonček nášho domu. Otvorila mi mama, ktorá na mňa vybehla a od radosti kričala.
,,Och zlatko tu si, kde si preboha bola a prečo si taká bledá? A čo to máš s vlasmi veď si ich mala nádherné. Báli sme sa o teba."
Obímala ma tak strašne silno.
,,Prepáč mami ja..."
Nevedela som čo jej mám povedať a tak som trpela prvé čo ma napadlo.
,,...bola som u Tiny na noc a zabudla som ti zavolať. "
Trochu sa zamračila.
,,Odkedy máš Tinu za kamarátku. Nehádzala ti náhodou vajíčka po hlave? Ale, to je jedno hlavne že si vporiadku."
,,Áno mami neboj sa som."
Aj keď nie úplne už to niesom ja, teraz mám schopnosti a úlohu, ktorú musím zvládnuť. Musím zničiť Temného Pána.

Temnota môjho srdcaOù les histoires vivent. Découvrez maintenant