Temnota môjho srdca

Záchranárka

Ležal tam na zemi,mŕtvi. Teraz som sa cítila, akoby sa mi zo života stratilo všetko dobré. Prišla som o osobu ktorú milujem. Dobehla som k nemu. Chytila som jeho jemnú ruku, v ktorej bolo toľko citu. Priložili som si ju k lícu. Chcela som ho mať pri sebe. Ešte aspoň chvíľu cítiť jeho vôňu, jeho silu a hlavne jeho samého. V mojom živote to bol môj priateľ, moje srdce bolo preňho.
---------------------------------------------------------
Tina:
Jeho ruka sa zdvihla. A po chvíli sme videli malé škvrny na jeho tričku. Niekoho slzy. Jemne som natiahla ruku kde som predpokladalo že niekto bude. A naozaj tam aj niekto bol.

---------------------------------------------------------
Tina na mňa položila ruku a vtedy sa zrušila moja neviditeľnosť.
,,Elis? Čo tu robíš?"
,,Nenechám svojich priateľov v nebezpečenstve."
,,Elis, tá žena čo bola u nás doma bola tá istá čo ...tu bola pred chvíľou."
A ja som jej verila. To ona zabila mojich rodičov, to ona zabila Alexa. Oči sa mi zaliali slzami. Položila som si hlavu na jeho hruď. Nezaujímalo maže čoskoro sem niekto môže vojsťa chytiť ma. Chcela som byť s ním. Plakala som.
,,Milujem ťa Alex."
,,Aj ja teba."
Zdvihol sa mu hrudník. Cítila som ho. Pozrela som sa do jeho očí. Bol späť.
,,Ďakujem ti Elis."
,,Ale ako to?"
,,Nepamätáš? Vyliečiš toho komu dáš celé dvoje srdce."
Jasné môžem liečiť. Tých ktorých milujem. Silno som ho objala a on mi objatie opätoval. Mávol mi rukou pred očami a zmizla som.
,,Počkaj kým sa otvoria dvere vybehni von a preskúmajú to tu. Musíme odtiaľto vypadnúť. "
,,Dobre,ale dávajte si pozor."

Počkala som kÿm sa znoa otvoria dvere. Netrvalo to dlho a vyšmykla som sa na chodbu. Bežala som chodbou keď som dobehla k dverám. Vošla som dnu. Bolo to nejaké laboratórium. Všelijaké flaštičky, stojany, knihy alebo prísady. Celá hromadnej potkanov píšťala. Niekto z nich zistil že som tu. Neviem ako to vedel, keďže som neviditeľná, ale viem že ma videl. Náhle zastal a potom sa rozbehol k tlačítku na spúšťanie alarmu. Bežala som zaním a len malý kúsok medzi jeho prstom a tlačidlom som ho zdrapla. Zatiahol som ho z roh a zabila. Pekne vykonaná práca. Nikto si ma nevšimol. Zacítil som adrenalín. Pripadla ma chuť zabíjať. Pramienok zelených vlasov sčernel a oči ostali červené. Musím zostať silná. Musím dostať svojich priateľov preč. Vykročila som k oknu. Otvorila som ho. Vyliezla som do nejakého skladu. Prebehla som na druhú stranu a vyšla som v obchode. V tom obchode kde som sa minule skrývala. Takže cestu von mám. Teraz už len prepašovať ostatných. Vrátila som sa naspäť. Počkala som kým niekto otvorí dvere. Vošla som dnu. Všetkým som oznámila môj plán. Dvere sa však už neotvorili. Sedeli sme tam dlho. Nemali sme poňatia koľko je hodín. Po dosť dlhej dobe sa nakoniec otvorili. Boli sme prichystaní. Neviditeľní. Strážca vošiel dnu. Spanikáril keď nás nenašiel. Rýchlo sme vybehli von. Viedla som nás k laboratóriu. Keď som však otvorila dvere bolo tam plno ľudí. Bolo takmer nemožné taďiaľ prejsť. Musím niečo vymyslieť. Ako sa mám dostať cez miestnosť preplnenú ľudmi, ktorí pobehujú sem a tam. Budeme sa mucsieť prešmyknúť. Vo vhodnú chvíľu vybehol Alex prebehol k oknu, na ktoré som ukázala. Naštastie bolo v chodbičke kde nikto nebol. Za ním sa rozbehla Tina potom Max a teraz som šla ja. Keď som vybehla dnu zamnou bežala osoba. Vbehl zamnou do miestnosti.
,,Zavrite všetky tajné vchody a východy. Ušli nám. To znamená že tento otvor sa zachvíľu zavrie. Alex neváhal rýchlo vyhodil Tinu a pomohol Max, po max vyliezla Tereza a za nimi som šla ja. Posledný sa štveral on. Stihli sme to len tak tak. Východ sa zabuchol. Vyšli sme zadným východom z obchodu a bežali sme na našu základňu.
Všetci nás tam privítali a ošetrili. Potom sme zvolali poradu. Začala som.
,,Nemáme vodcu. Keďže nás Tía zradila. Budeme si musiť niekoho zvoliť."