Temnota môjho srdca

A to je Len začiatok

O pol roka neskôr

,,Útočia na nás!"
,,Pokúste sa ich zastaviť, je čas."
,,Ako rozkážete."

Pohľad Alexa
,,Bol vydaný rozkaz na obranu centra. Elis je na ceste do čiernej jaskyne."
,,Ako, veď  mi povedala že pôjdeme spolu. Kedy odyšla."
,,Pred malou chvíľou."
Bežal som a v poslednej chvíli som ju zbadal pred víťahom.

Elis

Bola som na odchode, keď na mňa niejaký debil skočil.
,,Ste normálny?"
Držala som si hlavu a keď som otvorila oči zistila som že ma priľahol Alex.
,,Nie niesom normálny."
,,To je u teba bežné že skáčeš po ľuďoch na odchode?"
,,Prečo ideš bezomňa. Dohodli sme sa že si nás berieš so sebou."
,,Ale..."
,,to sme už preberali. Idem zavolať ostatných a vyrážame."

Po chvíli sedenia v oddychovej izbe sem napochodovala skupina.
Teresa, Tina, Alex, ale keď som videla ju.
,,Max ty tu zostávaš."
,,Som dosť stará na to aby som sa rozhodl za seba. Idem."
,,Nie, nemôžem ťa brať na takú....."
,,Elis, má pravdu. Keď chce môže ísť."
Vôbec aa mi to nepáči. Čo ak jej ublíźia. Už som stratila rodičov nemôžem riskovať to že stratím ju.
,,Nikam nejdeš!"
,,Ale..."
,,Nie!!"
Zvrtla sa a odyšla. Viem že bude na mňa naštvaná, ale nepustím ju.
Vyšli sme na posledné poschodie a nasadil do lietadla. (Nie cestovné skor také malé ßpijónske zo sedadlami do kruhu)Sadla som si do sedačky. Všimla som si že sú tu ešte ďaľší.
,,Ja som Elis."
Podala som ruku svojmu susedovi.
,,Ja som James."
James bol vysoký, pokožku mal tmavú a bol to vlkodlak a upír. Po mojej ľavej strane ako som počas letu zistil sedela Tara. Mala krátke biele vlasy a çervený rúž. Všetci sme mali oblečené čierne nohavice topánky a tričko. Len dvaja mali mikiny s kapucňou. Nevidela som im do tváre no všimla som si dlhý zapleteńy cop. Poznala som ho. Tie ryšavé vlasy.
,,Max?!"
Všetci s pozreli na mňa.
Odoslané som sa a šla som k nej.
,,Elis sadni si!"
Podišla som k nej dala som jej dole kapucňu a samozrejme bola to ona.
,,Kto ju sem pustil?"
Postavil sa Alex.
,,Museli sme ju zobrať. Je dosť silná a potrebujeme ju."
,,Nie nie nie."
,,Neboj sa bude sa držať vzadu. Bude v streleckej zóne."
,,Len v streleckej!"
,Áno áno áno!"
Bola taká nadšená. Objala ma tak silno až som nemohla dýchať.
,,~prosím pripútajte sa. O chvíľu pristávame.~"
Sadla som si na svoje miesto.
Keď sa otvorili zadné dvere až vtedy som si uvedomila ako sme vysoko. Pozrela som sa dole. Po uliciach pochodovali obrovská armáda. Tak toto bude náročné. Hlavne zliesť dole. Trochu sa mi zakrútila hlava a z tej výšky som sa pozvracala. Ešte sme len na začiatku a ja už to nezvládam.