Temnota môjho srdca

Zelená

Čierna a zelená. To je to čo som videla v zrkadle. Moje oči sú krikľavé zelené. Vlasy mám čierne. Páči a mi to. Som trošku šokovaná z takej zmeny, ale páči sa mi to. Pokožku mám podstatne svetlejšiu. Moje škaredé pehy zmizli. Oblečenie mám síce roztrhané a mokré. Ale je to lepšie ako predtým. Ale stále nechápem čo sa stalo. ,,Tento plášť nos, kým si nenájdeš oblečenie. Alex ti všetko vysvetlí."Dopovedala, otočila sa na špičkách a rýchlim ladným krokom odyšla. Pozrela som sa na Alexa. ,,Kde to sakra som?" Alex sa postavil a podišiel ku mne. Začalo sa to keď ste večer vošli do tej uličky a potkli ste sa pametáš?" Jemne som prikývla hlavou. Spomienky mi ostali. Znova pokračoval vo vysvetľovaní. ,,Keď ste padli na zem nadýchali ste sa omamnej látky, ktorú tam jeden z chlapov, ktorích som sledoval vilial. Vošli ste do uličky zabijákov. Ked ťa ten chlap potiahol za rameno pichol ti drogu do tela. Tu ranu si mala lebo tou striekačkou ti porezal ruku. Ked si ležala na zemi zaútočil som. Tvoja kamarátka spadla a našli ju Hliadkovači. Preto si ju videla v putách. Vstúpili ste na územie Temného Pána. Keby som tam nebol odviedli by aj teba. Umierala si a neostala mi iná možnosť než vysať jed a zmeniť ťa na upíra. V podstate si chodiaca mŕtvola. Teraz sa pozri na svoje zuby, sú ostré aby si mohla piť, si bledá a studená. Teraz si slabá ale jedine krv ti dodá silu, keď ju nebudeš piť bueš slabá. Ja som tiež upír." Vyceril na mňa svoje zuby a radšej som ustúpila. ,,Nemusíš sa báť, upíria krv sa nedá piť." Tie jeho zuby aj tak naháňali hrôzu no zároveň som ich obdivovala. ,,Aj Tía je upîrka?" Spýtala som sa zo zvedavosti. ,,A je to tu. Aj áno aj nie. Jej mama bola čarodejnica a jej otec bol upír. Je kríženec. Všetci v tejto budove sme kríženci. Sme tu ukrytí, pretože všetkých kríženvcov dá Temný Pán zabiť. Veľmi som nad tým rozmýšľala, znamená to že aj ja..... Aj mňa chce zabiť? ,,Aj ja som kríženec?" Čakala som na odpoveď. ,,Áno, ale vzácny, si kríženec upíra a...." Podišiel ku knižnici a vytiahol z nej starú knihu. ,,...tohto kameňa." Pohľad mi padol na kameň, na ktorý Alex ukazuje. Čierny kryštáľ v tvare srdca v skale, ktorú stráži drak tak tmavý ako ten kryštál moje vlasy sa rozžiarili. Lesknú sa. Alex rýchlim pohybom ruky zavrel knihu. ,,To stačí. Výhody: si rýchla, dokážeš zachrániť človeka, ktorému odovzdáš svoje srdce. No má to aj nevýhody: raz zabiješ a cheš zabiť znova a znova. Bude to ako tvoja droga. Teraz musíme ísť. Chytaj!" Hodil mi čierne nohavice a mikinu. Rýchlo som sa prezliekla. Ten plášť čo mi dala Tía som už nepotrebovala a tak som ho prehodila cez zrkadlo a odyšla na chodbu, kde ma čakal Alex. Vydali sme sa smerom k víťahu kde som sa zastavila a spýtala som sa ,,A ty si čo?" Usmial sa na mňa a odpovedal na moju otázku. ,,Aniel a upír." Nastúpili sme do víťahu. Tentokrát išiel pomaly. ,,Alex kam to ideme?" P
,,Zachrániť tvoju priateľku."