Temnota môjho srdca

Alex

Sadla som si na gauč s pukancami a zapla si telku keď z kuchyne vybehla Max. Buuuu. Max má jedenásť rokov, je nádherná ryšavé vlas jej pristanú.
,,Elis myslíš že možem aj ja mať čierne vlasy ?"
Prehrabáva sa mi vo vlasoch. V poslednom čase to robí často.
,,Neviem kvietok, možno až ked budeš staršia."
Zatvári sa smutne a ja ju chytím a pošteklím. Potom sa chvíľu smejeme. Usadíme sa na gauči a pozeráme film. Max zaspí a vyberiem ju do jej izby. Vrátim sa späť do obívačkx a sadnem si. Vonku je už tma je asi tak 23 hodín. Zrazu sa niečo pohne za okom. Zrýchli sa mi tep. Rýchlo sa prikrčím k oknu. Ako som tak rýchlo bežala, frflat som do vázy. Zakotúla sa a spadne. Sakra, teraz ma ten chlap nájde.
,,Elis."
Postavím sa a otvorím okno.
,,Bu."
Zľavnené sa cúvnem a chytím sa za hrudník.
,,Alex ty si somár. Skoro ma porazilo. Čo tu robíš je jedenásť hodín.
,,No predpokladal som že nebudeš spať kedže nespíme a tak ma napadlo či si nepôjdeme von zabávať sa."
Rozmýšľala som nad tým, má pravdu spať nebudem a asi by som sa len nudila.
,,Tak poďme."
Obliekla som sa a vyšla som von. Trochu zafúkalo no zima mi nebola. Alex ma chytil za rameno.
,,Doparoma Alex prestaň ma strašiť!"
,,Hmm myslím že to bude ťažké. Dáme si závody?"
,,Nebojíš sa že ta porazím?"
,,Mal by som sa ?"
,,Cieľ pri Villsonovom parku, štart."
Vybehla som ako o život. Alex bežal popri mne. Zríchlila som, už som bola skoro na konci keď som počula silnú ranu. Otočila som sa a videla som Alexa na zemi. Dobehla som zaním. Ležal tam a nehýbala sa.
,,Preboha Alex si vporiadku? Alex. Do riti."
V tom sa postavil schmatol ma a vyletel somnou do výšky druhého poschodia. Začala dom jačať. Neznášam výšky. Hľadala som dolu na to ako sa podomnou vzďaľuje zem. Zakryla som si tvár rukami a kričala.
,,Aaaaa daj ma dolú daj ma dolú."
Úsmev z tváre, ktorý mal na tvári keď vstávam zo zeme zmyzol. Uletelo dolú a položil ma na trávu. Celá som sa triasla.
,,Prepáč mi to Elis ja som nechcel."
Potiahla som nosom a utrpela si slzy.
,,To je vporiadku nevedel si to."
Objal ma a ja som mu objatie opätovala. Len sme tam tak sedeli v tichu noci a obímali sa. Potom sa odtiahol a pozrel sa mi do očí.
,,Poď ukážem ti jedno miesto."
Chytil ma za ruku a bežal somnou na kopec nad mestom. Dal mi ruku na oči a posadil ma na zem. Potom ju dal dole. Poskytol mi tak pohľad na najkrajšie miesto aké som kedy videla. Pred mojimi očami sa rozpriestieralo mestečko. Z takéhoto pohladu som ho nevidela ešte nikdy. Doteraz som ho vnímala ako zaprášené prázdne ulice, ale toto je nádhera.
,,Wow, to je ..."
Stratila som slová. No Alex presne vedel čo mám na jazyku.
,,..neopísatelné."
Sadol si vedľa mňa. A spolu sme sa dívali na hru svetiel.