Do triedy sme dobehli tesne pred profesorkou. Mali sme tú najnudnejšiu hodinu na svete a to bola fyzika. Nenormálna nuda. Pomaly, ale isto som zaspávala. "Rose?" "Hm?" Pozrela som sa na Katie, ktorá vyzerala, že sa ma chce niečo opýtať. "A-ako... t-teda, čo....nie ja..." Pozerala som na ňu ako na debila.
Nech sa už vykokce nie? "Čo si včera robila, že si nešla von?" Zrazu z nej vypadlo. Ešte stále som na ňu pozerala ako na zjavenie. Zatriasla som hlavou. "Učila som sa a moc sa mi nechcelo, keď bolo tak škaredo." Stále som mala pocit, že toto nebola otázka, ktorú mi chcela položiť, ale nechala som to tak.
Naozaj by som už zaspala, no niečo sa mi odrazilo od hlavy. Bol to malý biely papierik, ktorý mi pristál na lavici. Obzrela som sa dozadu kde sa na mňa škerila Julie. "Aká bola cesta s Ashtonom? :DD" Usmiala som sa a jednoducho jej odpísala. "Ako vždy :) :DD" S úsmevom od ucha k uchu čakala až jej ten papierik naspäť hodín a podarilo sa mi. Síce trochu vedľa, ale dohodila som.
Počkala som si na jej reakciu a hneď ako si to prečítala na mňa zazrela. Papierik pokrčila a hodila si do tašky.
"Konečne." Vzdychla Grace. "Cítim sa akoby ma pošliapalo stádo býkov a to je ešte len po 1. hodine." Hodila som si do skrinky matiku a oprela sa o ňu. "Ja chcem ísť domov." Zamraučala Julie. "Vzchop sa." Drgla do nej Katie.
"Rose." Zdvihla som hlavu a pozrela sa na Julie. "Čo je?" Kývla hlavou niekam za mňa. Otočila som sa a uvidela Caluma aj spol opierajúci sa o skrinky. "A čo s ním?" Otočila som sa naspäť k Julie. "Volal ťa." "Nech si príde sám." "Rose, tak aj dôjdeš?!" "Bože." Prekrútila som očami a tresknutím zavrela dvere od skrinky.
Pomalým krokom som sa vybrala za ním a jeho partiou. Bolo ich tam nejako veľa. Predrala som sa pomedzi chalanov, ktorí ich 4 obklopovali a na niečom sa náramne zabávali. Nakoniec som zastavila pred ním. "Čo chceš?" Znudene som sa ho opýtala. "Počkaj ma po vyučovaní pred školou pôjdeš domov s nami." "Dobre ešte niečo?" Normálne by som si neodpustila nejakú tú menšiu narážku, ale tá matika ma tak vyšťavila, že som sa pomaly odplazila do triedy za babami.
"Čo chcel?" Vyskočila na mňa Grace. "Nie Michael ťa nepozýva na rande, no to je len otázkou času." Začali sme sa smiať, teda až na Grace. "Ha ha ha." Urazene sa na mňa pozrela. S úsmevom som ju objala. "Chcel mi len povedať, že domov idem tiež s nimi." Prekrútila som očami.
"A nenašlo by sa v aute nejaké to miestečko aj pre nás?" Navrhla Julie, aj keď asi len zo žartu, no ja som to zobrala vážne, keď si už môže on voziť jeho kamarátov, prečo ja svojich nie? "Vlastne prečo nie?" Usmiala som sa a Grace s Julie sa rozžiarili oči. "Super." Zapišťali. "Ale 1 bude musieť sedieť na kolenách, pretože máme 7 miestne auto. " S tým nemala ani jedna najmenší problém.
...
Bola už 4. hodina a ja som nejako ožila, konečne som nebola tá plaziaca sa mŕtvola. Do triedy vošla profesorka chémie. Aj keď pôsobila dosť prísne, nebola taká, pokiaľ ju teda niekto nenahneval.
Hodina prebiehala celkom v pohode až dokiaľ.... "Och, ja som zobrala namiesto vašej triednej knihy inú." Najskôr si poriadne vynadala aj keď sa nič nestalo a potom zdvihla hlavu. "Kto bude taký zlatý a pôjde do 4.G?" Trieda môjho bračeka? Skoro samí chalani, gratulujem kto to "vyhrá", no nikto sa nehlásil.
"Nikto? Taaaaak...." To napätie, čo bolo v triede by sa dalo aj krájať, ale chápem ich. Sú to predsa len starší žiaci a trištvrtina triedy tvoria chalani. "Rose Hoodová, ty tam máš brata tebe to nebude prekážať." Cítila som všetky tie pohľady smerované na mňa.
"No asi nie." Mykla som plecom, pretože som ani sama nevedela. Takáto situácia sa mi samozrejme nestala po prvýkrát. Zobrala som jej ju z ruky a vyšla z triedy. Až keď som zavrela dvere a ocitla sa na prázdnej chodbe som si mohla vydýchnuť. Pomalým krokom som prišla k ich triede, veď kam sa ponáhľať, keď je ešte stále hodina a najbližších 15 minút ešte bude trvať.
Zaklopala som na dvere a o chvíľu počula hlasné "ďalej!" Vstúpila som a znova cítila všetky pohľady nasmerované na mňa. Lenže tentokrát to bolo iné, pretože väčšina z nich bola chlapčenská. "Aaaa Rose, teba poslala profesorka?" "Áno." Prikývla som a prišla k nemu. Mali hodinu s profesorom s jedným zmála čo ich dokázal utíšiť a nebol prísny. "Veď ako vždy, čo?" Sadol si a niečo do nej začal zapisovať.
"Počkaj chvíľku."Dokiaľ tam niečo zapisoval otočila som sa tvárou k laviciam. Tých pár báb čo tu bolo sa na mňa pozeralo ako na votrelca, akoby som ja mala záujem o ich chalanov. Pohľad mi padol na Sarah, super babu, ktorú som spoznala vďaka chalanom, aspoň niečo pozitívne mi priniesli do života. O chvíľu mi profesor podal našu triednu knihu. "Ďakujem." Usmiala som sa. Zobrala som ju a smerovala k dverám. "Dovidenia." Zavrela som dvere a rovnako pomalým krokom som sa presunula naspäť do našej triedy.
