Z pohľadu Rose
Prešlo pár dni a lyžiarsky sa skončil. Na jednu stranu bol super no na druhú tu boli aj hádky.
Našťastie ja a Luke sme stále pokope.
Autobus zastavil na stanici a všetci sme sa nahrnuli k východu.
"Konečne doma." Zhlboka som sa nadýchla. Síce to nie je horský vzduch, ale bývam tu a je tu teplo. Aj to mi chýbalo.
"Pači." Luke mi podal snowboard aj s taškou. "Dik." Zobrala som sa nabok kde som sa stala nechceným pozorovateľom hádky.
"Už mi konečne povieš čo s tebou je?" Grace nahnevane štekla na Michaela.
"Som v pohode." Úsmev na jeho tvári však hovoril niečo iné
"Skoro celý lyžiarsky sme sa viac nevideli ako videli. A keď sme už konečne mali čas pre seba bol si buď unavený alebo sme ticho sledovali filmy."
"Grace pozri všetko je okej."
"Nechajme to tak dobre? Ja nemám na čele napísané debil!" Skríkla a s očami plnými sĺz odišla preč.
Keďže sme tu s Michaelom zostali samy nenápadne som k nemu pricupitala.
"Si okej?" Asi by som sa to mala pýtať skôr Grace, no bolo vidieť, že Michaela to zobralo tiež dosť.
"Áno ja len." Ruku mi priložil na plece a aj s vecami odišiel preč.
"Michael." Otočil som sa, no bol už pri aute.
"Ideme?" Otočila som sa na Caluma. "No jasné, len minútku."
"Zatiaľ ti odnesiem veci do taxíka!"
Ja som išla za Lukom, ktorý sa rozprával s Elizabeth.
"Idem, tak ahoj zlato." Pobozkala som ho a on ma objal. "Ahoj." Pritiahol si ma bližšie a nakoniec sa odo mňa odtiahol.
"Tak ahojte." Vrátila som sa naspäť ku Calumovi, ktorý na mňa čakal už v aute a rozprával sa s taxikárom.
Nastúpila som dozadu a pretrpela tú trápnu cestu taxíkom domov zatiaľ čo im dvom sa ústa nezatvorili.
Z pohľadu Luka
Hneď ako pre mňa prišiel taxi nasadol som. "Počkaj!" Zastavila ma Elizabeth pri nastupovaní do auta.
"Môžem sa zviesť s tebou?"
"Jasné." Nemal som voči tomu výhrady. Odkedy som s Rose som šťastne zadaný a ostatné neriešim.
Nasadla teda do auta aj Elizabeth a vyrazili sme. Určite sme sa mali o čom rozprávať.
"Ako dlho ste s Rose spolu?" Túto tému som síce rozoberať v pláne nemal, ale veď to nie je žiadne tajomstvo.
"Nie dlho, pár dní, možno týždeň."
Ešte pár podobných otázok a zastavil pred mojim domom.
Vystúpil som a zaplatil taxikárovi.
"Luke počkaj." Z auta za mnou vystúpila Elizabeth.
Chytila ma za ruku. "Nerozmýšľal si nad nami?"
Trhol som rukou aby ma pustila.
"Elizabeth my dvaja sme to ukončili už dávno a bol to definitívny koniec."
"Luke pozri ešte sa to dá dať dokopy a znova budeme spolu, čo ty nato?"
Zamračil som sa.
"Ja som zadaný Elizabeth a šťastne."
Obišiel som ju a zobral si svoje veci.
"Luke." Zastavila ma a doslova sa na mňa vrhla.
Wau....wau....wau...
Je vás tu odo dňa viac a viac :)
A hrozne ďakujem jednej osobe (ona vie ktorej...teda dúfam :D )
, že sa aktívne zapája do týchto mojich monológov, kt. si poctivo číta a tým ma podporuje :3 takže ďakujem aj keď ťa nepoznám :D
