Z pohľadu Katie
Ležala som na posteli a rozmýšľala čo podniknem.
Videla som na nete tú fotku. Chcela som Rose zavolať ako sa má, no viem že by ma hneď zrušila.
Dom som mala sama pre seba, takže som mohla robiť čokoľvek. Zatiaľ čo som len bezvýznamne ležala na posteli.
Viem, že s Derekom to bola obrovská chyba.
Strašne dlho som sa tak poriadne nezabavila. Už to mám.
Posadila som sa.
Dnes večer je čas niekam vyraziť. Aj napriek tomu, že na takéto veci nie som pôjdem niekam.
No a mala som celé 2 hodiny nato aby som so sebou niečo porobila.
Z pohľadu Julie
Každ krokom som bola bližšie a bližšie k miestu kde sme sa s Michaelom mali stretnúť.
Dlane sa mi nezvyčajne potili a srdce búšilo akoby som práve dobežala maratón. Ako mu mám sakra povedať o Grace a nejakom neznámom týpkovi?
Michael tam na mňa už čakal. Sedel na piesku a niečo do neho kreslil.
"Ahoj." Prisadla som si k nemu.
"Ahoj." Obidvaja sme sa pozerali na západ slnka. Obloha bola oranžová.
"Tak o čom si sa chcel rozprávať?"
S hlbokým nádychom začal.
"Julie ja som síce pobláznená star, ktorá sa zabáva a robí samé šialené veci." Trochu som mu doplnila jednu vetu.
"Napríklad mávaš každý mesiac inej farby vlasy." Zasmiala som sa a on so mnou.
"Jedna z vecí, ktorá nie je zložitá." Znova sklopil hlavu k piesku.
"Grace to pochopí." Pravda bola, že som netušila či to naozaj pochopí. Grace bola vždy tak trochu tvrdohlavá.
Človek jej ťažko niečo vysvetlil.
Rozhodla som sa Michaelovi o Grace a tom chalanovi nič nepovedať.
Možno to je celé úple inak a ja by som to len zbytočne zhoršila.
"Michael si dobrý chlapec a úsmev ti svädčí omnoho viac." Znova sa jeho kútiky nadvihli. "O trochu lepšie." Drgla som do neho.
"A teraz poď." Vstala som a podala mu ruku.
"Kam?"
"Uvidíš." Jeho ruka zapadla do tej mojej a postavil sa.
Z pohľadu Elizabeth
"Zase spolu a oficiálne!"
Presne takto znel popisok pri jednej z našich najznámejších fotografií, na internete.
Skutočne sa mi to podarilo, nie žeby som o sebe pochybovala.
Ale mobil mi neprestáva vyzváňať.
Presne toto som chcela. Luka. Môjho Luka.
Je to nádherný pocit byť znova jeho "priateľka". Zaujímalo by ma ako sa tvárila Rose. Chudiatko, a však ona to nejako predýcha, no to mi môže byť jedno.
Niekto zazvonil. Pribehla som k dverám a otvorila.
"Mandy." Usmiala som sa, aj napriek tomu, že to bol poriadne kŕčovitý úsmev.
"Čo tu robíš?"
"Ani ma nepozveš dnu?" Vtrela sa mi do bytu aj s taškami.
Zabuchla som dvere a išla za ňou.
"Už mi povieš čo tu robíš?"
"Prišla som ťa pozrieť." S úsmevom položila tašky na zem a porozhliadla sa po byte.
"A načo tie tašky?"
"Tak dokiaľ si to tu obzriem bude nejaký čas trvať.
"Obz.... čo?" Zakývala som hlavou či sa mi to náhodou nesníva.
Tak ľudkovia dokopala som sa k ďalšej časti (pre mňa) za nenormálne krátky čas :)
Dúfam, že som vám urobila radosť ;)
A však vždy je tam nejaké to, ale...
Bola by som rada keby ste každý jeden (aspoň čo najviac je mi jasné, že každý jeden asi nie :3)
mi napísal koment :)
Je už úple jedno či to bude kritika alebo niečo pozitívne.... vyjadrite sa ohľadom deja, postáv či hocičoho :)
Mne to hrozne pomôže aby som vedela ako pokračujem a ako do budúcna s týmto príbehom (vymazanie nemyslím) ;)
