Z pohľadu Rose
"Luke?" Pribehla som k Lukovi. "Ahoj." Ani sa na mňa nepozrel. Len jednoducho ukladal matiku do skrinky. "Prečo sa mi vyhýbaš?"
"Nevyhýbam." Zamrmlal. "Tak sa na mňa pozri a povedz čo sa deje." Vyzvala som ho s tým, že sa pousmeje a má len zlý deň. "Nič mi nie je okej?" Zabuchol skrinku a obišiel ma. "Okej." Zamrmlala som a otočila sa. "Cal." Zavrtela som hlavou. "Prepáč."
"Si okej?"
Prehliadol si ma. "Ja hej, ale skús sa opýtať tvojho kamaráta." Obišla som ho a išla do triedy.
Po poslednej hodine som išla domov.
Z pohľadu Julie
"Ashton môžeš počkať?" Pred školou sme sa moc neporozprávali, tak som sa ho pokúšala dobehnúť po škole.
"No tak už konečne stoj!"
"Čo je Julie?" Nervózne na mňa otočil. "Nie čo je s tebou Ash?" Mala som o neho obavy.
"So mnou nie je nič."
"Ale mne to môžeš povedať."
"Mne naozaj nič nie je!" Zamračil sa.
"Ashton ja som ťa s Elizabeth počula."
"Neviem čo si počula." Otočila sa na odchod, no moja ruka ho zastavila. Tentokrát ho nenechám odísť.
"Ako ťa vydiera za niečo čo si neurobil."
"Nič o tom nevieš." Vytrhol ruku z tej mojej a odchádzal. Pobehla som pred neho a znova ho zastavila.
"Julie uhni."
"Ashton toto nemusíš robiť, nemusíš sa uzatvárať do seba. Som tu."
Sklonil hlavu a po chvíli sa mi pozrel do oči.
"Od začiatku chcem urobiť jedinú vec."
"Akú?"
Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Jeho pery sa dotkli mojich a pomaly sa na ne prisali.
Z pohľadu Katie
Dnes som z triedy odchádzala ako posledná. Profesorke ekonomiky som pomáhala odniesť veci do kabinetu. Škola vyzerala akoby sem nikto nechodil.
Načo by tu vôbec niekto zostával po vyučku?
"Ďakujem ti Katie."
"Nemáte začo a pekný deň." Usmiala som sa.
"Aj tebe."
Zavrela som za sebou dvere a išla lu schodom, keď som počula hlasy. Nič mi do toho nebolo, ale bol to Luke. Nechcela som počúvať, no nedalo mi to.
"Kedy jej to chceš povedať?"
Bol to ženský hlas. Nakukla som poza dvere a uvidela Elizabeth. V tú chvíľu som prestala dýchať a započúvala som sa do ich rozhovoru.
"Elizabeth prestaň, ja jej to nepoviem, neublížim jej a tebe to tiež nedovolím."
"Lenže ak jej to nepovieš ty, urobím to ja." Zasmiala sa ako najhoršie vedela.
Bolo mi Luka trochu ľúto.
No Any ešte viac. Neznamená, že keď sa nebavíme, že mi na nej nezáleží.
"Opováž sa." Zaťal zuby.
"Pozri jednoducho sa s ňou musíš rozísť a už ako to urobíš nechám na tebe, no máš nato deň, inak jej poviem, že sme spolu spali."
Ruku som si priložila k ústam a pomaly cúvala preč.
Či už sme kamarátky, alebo nie povedať jej to musím.
Ja viem áno je to krátka časť a viem aj to, že si po toľkom čakaní zaslúžite omnoho dlhšiu časť :)
Ale skutočne sa ospravedlňujem :/
Dúfam, že sa vám časť páčila :) <3
