Išla som sa osprchovať a na chvíľu si lahnúť dokiaľ nebude večera.
Zašla som ešte na Twitter aby som oznámila, že som na lyžiarskom aj s Lukom.
Určite sa začnú reči.
Prihlásila som sa a pozrela čo je nové. Vtedy som uvidela fotku. Luke a Rose. Ja som nevedela, že je až tak známa.
A však to nebolo to čo ma rozrušilo.
Boli to komety. Na tej fotke sa síce len usmievali žiadny bližší kontakt, ktorý by naznačoval, že sú niečo viac.
Komenty boli na moje prekvapenie pozitívne. "Ach." Chýbal už len kúsoček aby som vybuchla, tak som ten notebook radšej zavrela.
....
Obula som sa a vyšla z izby. Na večeru som išla len aby sa nepovedalo, na jedlo som ani nepomyslela.
Pobehla som k výťahu a rýchlo doň vkĺzla.
"Luke." Usmiala som sa. Keby len vedela ako vo vnútri skáčem radosťou.
Sama s ním vo výťahu, to musím okamžite využiť. Nenápadne som stlačila tračidlo stop.
"Čo sa deje?" S hrôzou v očiach som sa pozrela na Luka. "Pokoj nič sa nedeje len nejaká chyba nestalo sa to po prvý raz."
"Neznášam takéto situácie." Pritúlila som sa k nemu. "Mám strach."
Obišiel ma a chcel stlačiť zvonček, no stlačil stop a výťah sa znova rozhýbal.
"A už to je." Usmial sa a keď sme pristáli vystúpil.
Z pohľadu Rose
Ten posratý výťah zasa nešiel, zobrala som to teda po schodoch.
Keď som prišla dole zastavila ma Katie, ktorú som pôvodne chcela obísť.
"Rose počkaj." Z úcty k nášmu bývalému kamarátstvu som zastavila.
"Áno?"
"Rose j-ja...." Zdvihla som hlavu aby som sa jej pozerala priamo do oči.
"...ja jednoducho už sa nechcem hádať."
"Ahm...všetko?" Otočila som sa na odchod. "No taaak Rose, počkaj."
"Čo ešte chceš?"
"Nemôžme byť zase kamarátky?"
"Pozri mne je jedno čo robíš, ale Derek?! Skutočne to musel byť práve on?"
"Nerozumiem čo ťa je do toho! Je to predsa moja vec."
"Ako myslíš." Zdvihla som ruky a odišla preč.
"Staráš sa do veci, do ktorýh ťa nič nie je!"
Ešte som počula toto a potom som vošla do jedálne.
Neviem, čo má za problém, ale my dve už slovo kamarátky poznať nebudeme.
Prišla som k stolu a sadla si. Nemala som chuť na jedlo, no niečo som zjedla.
Z pohľadu Luka
V tom výťahu mi došlo čo Elizabeth stvára, ale nechal som to tak.
Vošiel som do jedálne a prisadol si k Rose.
"Ahoj láska." Dal som jej pusu na líce.
Až po chvíli, keď som sa od nej odtiahol som si všimol ako sa na nás pozerajú chalani a baby.
"Oni nevedeli, že sme spolu že?" Pozrel som sa na Rose. "Ale už vedia." Zasmiala sa.
Miloval som jej smiech.
"Už sa na nás tak nekukajte." Pobavene som sa pozrel raz na ňu a raz na nich.
"Elizabeth!" Zakričal Ashton a všetci sme sa otočili. "Poď k nám!" Zavolal ju. Sakra prečo si musel Ashton?
Videl som na Rose, že tým nie je bohvieako nadšená a ja tiež nie.
"Ahojte, ďakujem Ashton si zlatý." Usmiala sa.
"Ahoj." Všetci ju pozdravili.
Sadla si vedľa Asha, no jej pohľad som neustále cítil na sebe. Síce netuším prečo, ale moje oči patrili len Rose, ktorá sa mi dnes zdala nejaká čudná.
Tak po dlhým storočiach (dňoch :D) som sa rozhodla napísať ďalšiu časť, no zdá sa mi to nejaké suché takže na najbližšie časti si premyslím niečo záživnejšie :) pokojne mi pomocou komentou môžete poradiť alebo napísať nejaký návrh alebo čo by ste tam chceli :) ďakujem aj za votes a že vás je už toľko :D
A ešte chcem poďakovať ľuďom, kt. ma podporujú ;) THANK YOU VERY MUCH <3
