"Čawko čo ty tu? Baby vraveli, že neprídeš." Otočila som zrak na Caluma. "Nedalo sa mi spať, tak som sem prišla, ale ako vidím...." Nedokončika som vetu, ani neviem či som chcela alebo to tak malo byť. Jednoducho som mala pocit, že Cal to pochopí.
"Jasné chápem." Vďakabohu.
"Nie je ľahké vidieť jeho bývalú." Odpil si z pohára, ktorý držal v ruke. Akoby ho práve on mal ochrániť pred vysvetlením.
"Prosím?"
"Len mi nehovor, že k Lukovi niečo necítiš.... a teraz ma ospravedlň." Žmurkol na mňa a odišiel niekam preč.
No bolo mi jedno kam. To čo povedal ma dosť zarazilo a veci ma zarazia len vtedy a premýšľam nad nimi, keď je na tom niečo pravdy.
Ja skutočne niečo cítim k Lukovi?
To nie alebo áno?
Kopla som do seba pohárik niečoho tvrdého a vbehla do izby. Zobrala som si bundu obula uggy a išla von. Môj plán bol jasný. Opatrne sa odplížiť von, no nikde žiadneho profáka nebolo takže to bola jahoda.
Vyšla som von a aj napriek tomu, že mi bola hrozná zima bolo mi tu fajn.
Myšlienky malu priestor aby sa porozlietali a potom naspäť uložili. Všetko to zrazu dávalo zmysel. Tie čudné pocity bála som sa opätovať Lukov bozk tak som radšej ušla. No a teraz už aj viem prečo.
Pretože ja ho ..... "Rose?" Otočila som sa a počúvala ako mi hrozne rýchlo bije srdce. "Hrozne si ma vyľakal." Rukou som sa držala na hrudi a snažila sa upokojiť. Bola som až moc zabratá do svojich myšlienok aby som niekoho počula.
"Prepáč nechcel som, čo tu robíš?" Nechápavo sa na mňa pozrel. Aj v tme som videla jeho jasne žiariace modré oči.
"Potrebovala som ísť na vzduch." Naspäť som sa otočila a zahľadela sa na zasnežené hory. Pomaly začínalo snežiť. Padali obrovské biele chuchvalce, ktorým sa dalo len zťažka vyhnúť.
"Je to krásne." Zrazu som pocítila ako stojí niekto tesne za mnou. Samozrejme Luke.
"Je." Usmiala som sa a bundu si pritiahla bližšie k sebe.
"Nie je ti zima? Poď dnu." Zrazu sa zdal byť starostlivý. Bolo to zlaté.
"Už len chvíľu." Čakala som, že odíde a znovu ma tu nechá so svojimi myšlienkami, no namiesto toho ma objal a pevne k sebe pritisol.
Hlavu som si oprela o jeho hruď a pokojne dýchala.
Luke po chvíli to ticho prerušil. "Rose?" Odtiahol sa odo mňa a postavil predo mňa.
"Jasné pokojne už môžeme ísť dnu." Usmiala som sa na neho a chcela ísť, no zastavil ma.
"Rose ja som chcel.....ja....jednoducho ťa.... Prerušila som ho. Moje pery sa prisali na tie jeho.
Hneď začal spolupracovať neskôr sme pridali aj jazyky, ktoré sa spojili.
Tak ako mi srdce bilo z toho šoku nebol ani len slabý vetrík oproti tomu ako mi bije teraz.
Cítila som ako na nás padajú tie obrie vločky. Namiesto toho aby sme išli dnu. Som si ruky obmotala okolo jeho krku a on si ma k sebe pritiahol bližšie.
Po chvíli sme sa od seba oddelili. S prekvapeným výrazom plným nadšenia sa na mňa pozeral. "Aj ja ťa milujem Luke." Usmiala som sa, no aby to nebolo až tak romantické zobrala som sneh a hodila ho do neho.
Hneď ako sa spamätal rozbehol sa za mnou. Vonku bolo pod 0 a my sme na sebe mali len tenké pyžamo a na tom prehodebé bundy. Keď ma Luke chytil spadla som na zem. Sneh som mala doslova všade. No ani ja som ho na sneh všade nenechala dlho čakať.
