8.hry o život

Žrebovanie

Volám sa Susan. Žijem v 7.kraji kde sa zaoberáme drevom. Tak že otec je samozrejme drevorubač, a ako väčšina mužov v celom Paneme je utrápenýlebo roboty majú až až. Mama mi zomrela ked som mala 8 rokov. O domácnosť sa starám so svojími 2 sestrami. Jedna, Glan, má už 18. A druhá, Portell, má 11. Ja mám 15. Za mamou mi je veľmi smutno. Portel ju poznala len krátke 3 roky a každý večer sme jej mamu spolu s Glan opisovali. Narodili sme sa za čias kedy len nastával krutý mier po dlhej vojne a pred pár rokmi zaviedli Capitolčania Hry o život. Neslúži to len pre zábavu obyvateľov Capitolu ale aj za trest že sa kraje vzbúrili proti Capitolu. Každý rok teda vyberú jedného splátcu a jednu splátkyňu z každeho kraja a pošlú ich do arény kde sa odohrá boj na život a na smrť. V aréne sú nastražené rôzne pasce od vývojárov Hier. Dnes je deň žrebovania. Mám 15 rokov a preto zapadám do limitu 12-17 rokov.
Moje sestry sa tomu tento rok vyhnú lebo jedna má 11 a druhá 18. Ja som jediná z rodiny ktorú tento rok môžu vybrať.
O hodinu máme byť všetci na námestí. Ja so sestrami sme už oblečené ale čakáme ešte na otca.
Konečne je tu. Možeme ísť. Práve včas.
Sme na námestí. O chvílu už je na pódiu očačkaná žena s Capitolu aby vylosovala splátcov.
,,Najprv dámy,'' spozorniem.
Pomaly ide ku mise s menami. Trasú sa mi ruky. Zaľahlo mi v ušiach...
,,Susan Colzeed!"
Nie, to nie.
Práve som sa stala splátkyňou. Panikárim. Chcem utiecť. Ale neskoro. Každý vie že ja som Susan. Ostatné dievčatá mi už dokonca urobili koridor.
Je so mnou KONIEC.
Idem hore po schodoch . Na pódiu nič nevnímam len pozerám do Zeme. Ledva počujem ako moja sestra Glan zúrivo kričí moje meno a ako Portell plače.
,,Gart Teclaper."
Začujem meno splátcu.
Toho chlapca poznám. Je o rok starší ako ja. Často ho stretávam v škole.

Potom nás odvedú do nejakých izieb. Zrejme sa tu rozlúčime s rodinou .

Mala som pravdu. O necelé dve minúty do izby vletí moja sestra Glan s malou Portell ktorá ešte stále plače. Za nimi vošiel do izby smutne otec.

,,prečo práve ja'' rozvzlykala som sa Glan na ramene.
,,Susan, aj mne je to lúto ale teraz musíš byť silná. Ty to zvládneš..."
,,a ako?"skočila som jej do reči. ,, Hneď v prvý deň ma zabijú a..."
Nezabijú od mala som vás všetky 3 učil narábať so sekerou. A ty Susan, tebe to išlo vždy najlepšie. Dokázala si ovládať tú sekeru a aj hádzať si s ňou vedela slušne. Tak že sa nepodceňuj. Zvládneš to, " pevne ma objal otec.

Potom sme sa rýchlo rozlúčili a ja som spolu s Gartom a Chilone(tá očačkaná žena) nastúpili do vlaku kde sme sa napchávali dobrotami.

Ahojte. Toto je moja 1.kniha... snáď sa páči. Ak áno nezabdnite dať hviedzu a ak by vam niečo vadilo stačí napísať do komentu. :)