8.hry o život

Začiatok pekla

Bola som doma. Prišla ma zobudiť moja mama. Podala mi do postele raňajky. Potom sa so mnou prišiel rozlúčiť otec. Pobozkal ma na líce a šiel rúbať drevo do lesa.

Krásne nie??
Škoda že to bol len sen.
Škoda že moja mama už nežije
Škoda že ma vybrali do Hier.

Moje typické úvahy.

Dnes idem do arény. Dnes môžno zomriem.
...

Raňajkujem. Dávam do seba o čosi viac jedla ako v ostatné dni. Snažím si vytvoriť podkožný tuk aby som v Aréne nebola tak skoro hladná.
Keď dojem pozriem sa na Garta, a potom na Chilone.
,,Je čas," povedala mi Chilone.

Čudujem sa ako vážne to povedala. Ani v tých slovách nebol cítiť ten kapitolský prízvuk.
Asi si to tiež uvedomuje že dnes možno zomrieme.

Potom prišli naši štylisti.
Spolu s Octaviou sme nastúpili do vznášadla.
Boli tam už všetci splátci.
Keď nám vpichli do ruky vysielací prístroj tak sa vznášadlo zdvihlo a za chvíľu sme vystupovali.
Keď už bol čas, rozlúčila som sa s Octaviou a ona mi ešte povedala pár povzbudivých slov.
Napriek tomu bolo vidno že ju netrápi či zomriem či nie.

Keď odpočítavali posledných 10 sekúnd, nastúpila som do výťahu a ten sa automaticky zatvoril presklennou stenou.
Zamávala som Octávii.
Bola som celá nervózna a potila som sa.
Keď sa výťah pohol smerom nahor skoro som omdlela.

Keď výťah vyšiel nahor zbadala som arénu.

Prales.

Toto slovo ju vystihuje.
Roh hojnosti sa nachádzal na lúke. Ale vyzeralo to tak že táto lúka bola jediné voľné priestranstvo v celej aréne.
Okolo tej lúky boli samé vysoké stromy a za nimi ešte vyššie.
Hneď som vedela že bude problém nájsť pitnú vodu.

Roh hojnosti pol aj tento rok normálna presklenná jaskyňa.

Pohľadom som začala hľadať Garta a Kate.

Garta som nikde nevidela ale Kate bola o dva stupienky naľavo odomňa.

Na pravej strane odomňa bola Fruta a na ľavej strane bol Zick.

,,Dámi a páni," začuli sme Celsiov hlas.
,,Začínajú sa 8. Hry o Život."
Ó nie.
,,Odpočítavanie 30, 29, 28...."

Rýchlo som začala rozmýšľať.
Zbadala som 4 hádzacie sekery a videla som aj 2 normálne, ručné.
Jedna bola celkom blízko mňa položená na kameni.
Keby som ju rýchlo schmatla bola by som ozbrojená a mohla si zobrať ďalšie veci.
Takže som rozhodnutá.
Musím si ísť po tie veci, pretože bez nich určite neprežijem.

Snažila som sa zachytiť Katin pohľad. Nakoniec sa mi to podarilo.
Dohodli sme sa že zoberieme čo sa dá a utečieme do pralesa za našimi chrbtami.

Celsio odpočítava posledné sekundy: ,, 5, 4, 3, 2, 1...

BÚM!!!!
.